Domov

Nepočúvam cudzie rozhovory,
nesledujem kto a s kým čo robí.
Preskakujem diery v systéme,
vytváram si vlastný svet v mojej hlave.

Žijem luxus o akom ty len snívaš,
zabudol si sa prebudiť v dome,
v ktorom už bývaš.

S každou nocou, každým dňom,
v Tvojom svete môže nastať zlom.
Odlep vrstvy cudzích správ,
diamantové prstene oslepujú dav.

Žiješ luxus o akom si sníval,
prebudil si sa v dome,
v ktorom si vždy býval.

Nechávaš všetkých, sú akí sú,
teraz je to iné, svetlo miesto súmraku.
Spomienky ako bahno, ťahajú dole,
ponorený v tme, hviezdy na oblohe.

©︎ Marek Tocimák