Zrkadlo Stáda

A všetky zvieracie pudy,
rovnováha medzi ľuďmi,

zatvorené srdcia,
plné svetla,
ako môžeme byť kľudní?

Vyvedení z pokoja,
z vlastného prostredia,

mysle nastavené
na lásku,
či ísť do boja?

Činy ovplyvnené
okolím vlnia sa,
šíria vzorce,
čo v nás menia sa.

Odmietaná zodpovednosť
šíri sa ľahko,

otvorené oči,
plné svetla,
zmena sa rodí ťažko.

Skreslené vnímanie,
svet sa zdá byť iný,

silné duše odrážajú,
a obviňovanie
je len tieňom,
nepravdivý.

Ak sa stratíš
v zrkadle stáda,
tvár ti zostane,
zostane maska.

No Tvoj svet vždy bol len Tvoj,
nikdy nie ich, nikdy nie môj.

Je len o tebe
a o predstave,
ktorá čaká na
zrodenie.

Rozpína sa myseľ,
urob niečo,
preto si sem
prišiel.

©︎ Marek Tocimák