Utkaný odtlačok z prachu poznania,
nová identita je v stave
prijímania.
Žiarivá tvár
sleduje zrkadlovo
čiary osudu,
spoznávaš sa?
Nehovor čo robiť mám,
keď oko Vidí
naviguje ma.
Objavené čaro minulosti,
tunel svetla
už nik neprekročí.
Rozpad ilúzie,
tajomstvo je
odhalené,
návrat ľudí
zo slučky času
prirodzené.
"Do polí sa prach usadil,
zanechané stopy
mnohých prebudil."
©︎ Marek Tocimák
Ozveny Nekonečna
