Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Deň za dňom,
v nekonečných intervaloch
v ňom,
keď spánok otvára pole možností
nevidno to,
keď je v bdelosti.
Unášaný vánkom bez slov,
spomienky na chlapca,
kým bol.
Znamenia priateľov
pohľady do očí,
stretnutia a rozprávanie do noci.
Všetko čo ostalo, má svoj dôvod,
padajúce hviezdy, túžby a ich pôvod.
Loď z prístavu odchádza,
vyslaná správa, že zlo svet
obchádza.
Sny teraz iné má,
obrátený list,
novú kapitolu túžbam dá.
Unášaný nocou plnej hviezd,
bez tieňov tvorených z mnohých ciest.
©️ Marek Tocimák
