Či to raz všetko praskne?
Je v otázke,
akú silu
dávaš maske?
Nenechaj sa tým trápiť,
dozrela si ako víno,
nie je sa za čo hanbiť
Všetky tie symboly
miznú pod kožou
ako atrament
Zadrž dych,
noc sa rozpadá,
poznáš to naspamäť
Lampy na ulici
nevedia spať,
len svietia na nás
ako záblesky
z iných časov
Tvoje srdce je pre
tento svet
príliš čisté,
úmysly v mysli
ostávajú niekedy
skryté
Ak niečo zhorí,
sú to základy
pre nové túžby
Bežíš cez vlastné tiene,
bez mapy, bez mena,
si v tomto svete
nepochopená.
©︎ Marek Tocimák










