Otáčame sa ako astronauti
okolo vlastného života.
Podporu hľadáme mimo nás,
vo svete strateného pilota.
Kráčame po stopách,
tam, kde je to známe,
a bojíme sa pustiť
to, čo je nepoznané.
Možno v odraze,
vo výškach, v studenom mraze,
v tej hlbokej tme
nájdeme neznáme,
odkiaľ sa všetko
znova a znova začína.
Počujem šepot
v tom tichu,
v plynutí dychu.
Z výšky vidieť zmysel
v každej chvíli
a veci sa môžu
otočiť vždy.
Buď si istý.
©︎ Marek Tocimák










