Šepot Vetra

Každý začiatok má aj koniec,
mačka v krabici,
ale užívam si rozhovor v noci.

Piesok z hviezd,
sedíme na pláži,
pozri, nad hlavou kométa letí.

Plný v prítomnosti,
nestratený v ilúzii,
v diaľke počuť more,
myseľ vo vízii.

Keď mesto zhasína,
tvoje oči ožívajú,
chladný vzduch a stratený čas
tajomno prebúdzajú.

Je toto jediný okamih,
kedy môžeš dýchať?

Je toto jediná noc,
kedy máš otvorené oči
a snívaš?

Tvoje podvedomie,
skrytý stroj,
dôveruješ mu,
ukladáš doň
život svoj.

Si podobný tomu všetkému,
povedala,
si ako vietor,
otváraš priestor.

Aj keď hovoríš,
nič neprezrádzaš,
tá nedostupnosť ma dostáva.

©︎ Marek Tocimák