Písmo:
A-
|
A+
V každom vetre, ktorý ochladí miestnosť,
v každej hviezde, čo ešte stále svieti,
v bielom snehu pod mojimi nohami,
v daždi, ktorý si pamätá jeseň.
V prvom svetle rána,
keď svet ešte nevie, kam pôjde,
v očiach človeka, ktorý sa pozerá hore,
ako keby tam mala byť odpoveď.
V vtákoch, ktoré letia preč,
bez mapy, bez strachu,
v tichu medzi hviezdami,
kde možno niekto čaká.
A keď raz všetko stíchne,
keď zostane iba obloha,
chcem veriť,
že tam niekde budeš stále.
©︎ Marek Tocimák
