Drž ma, svet sa mení,
zvnútra von a potom všetko zmizne.
Môžeme predstierať, že nemáme strach,
ale čo Tvoje trblietavé oči?
Tam je všetka pravda,
ktorú potrebujem.
Kým sa premení,
kým zmizne z dohľadu,
chcem cítiť atmosféru
premeny.
Keď príde okamih,
dlhý spánok sa premení
na večnosť
a my môžeme ísť,
len ak tomu uveríme.
Nie som Tvoj sluha,
ani nasledovník,
vyberám si sám seba.
Svet mizne pred očami,
za chrbtom sa rodí nový,
tvoja ruka na ramene
je dôkazom,
že je to začiatok.
©︎ Marek Tocimák










