Písmo:
A-
|
A+
Ako dve duše na oblohe,
v každom živote v inej polohe,
rozpoznanie prišlo skrze oči
pri západe v nahote.
Každý pokus o zmeškanie,
vrátený v čase a náhode.
Temnota rozžiarila svetlo,
kde každý našiel svoje miesto
v poznaní nekonečných
príbehov, znie to.
Atmosféra časovanej bomby,
nervozita a príťažlivosť
z minulej doby.
Len tichý šepot,
ktorý stretnutie zdobí,
vždy sme to boli my.
Znovuzrodenie stretnutia
vytvára odlišnosť,
že každý je zodpovedný
za seba.
Povedz mi to,
čo cítim
medzi tebou a mnou,
keď sa deň mení na noc.
Ako keď je obloha zrazu plná
hviezd,
osud nám doprial a je
tvorený z nekonečných
ciest.
©︎ Marek Tocimák
