Prečo to Angličania dokážu...

Pre nás, Slovákov, sa hneď Českej republike Spojené kráľovstvo stáva najobľúbenejšou krajinou, kde chodíme pracovať. Svedčí o tom množstvo článkov v novinách a prezentácií na Internete. Povzbudená množstvom informácií a ponukami nízkonákladových aerolínií som sa rozhodla na ostrovy odcestovať aj ja, pravda, nie pracovať, ale na dovolenku. Z nedostatku iných možností som si letenku kúpila cez Internet a podobne som postupovala aj pri zabezpečovaní ubytovania. Vidly som zapichla na hnojisku za BB a hor sa na výlet. (Musím sa priznať, že do posledného momentu sa mi nechcelo veriť že ten papierik, čo vyliezol z tlačiarne môjho PC je naozaj letenka a tiež že hotel, kde budem bývať naozaj existuje).

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Takže, ten papierik bol letenka a hotel existoval. Dokonca som cestovala na občiansky preukaz a hrdo som sa postavila do radu pre občanov EU. (Zásadne necestujem do krajín, kde potrebujem víza, lebo ma to strašne otravuje.)
Anglicko splnilo moje očakávania, je pre nás vizuálne zvláštne, cítila som sa tam ako v nejakom škriatkovskom štáte.
Pretože z literatúry poznám Angličanov ako milovníkov domácich zvierat, hlavne psov, dosť som sa obávala stretnutí s hravými havkáčmi, myslela som si, totiž, že ich tam oproti Slovensku, bude niekoľkonásobne viac. Táto obava sa však ukázala ako neopodstatnený predsudok. U nás chodí veľa psov bez náhubku a bez vodítka, veľa majiteľov vodí svojich miláčikov do parkov a zelene v obytných štvrtiach a miláčikovia veselo kakajú a cikajú na trávu, chodník, do snehu a dokonca aj na detských ihriskách. (Ani nehovorím, keď sa so mnou chce psík hrať, vyloží mi zablatené laby na plecia, prípadne mi ich odtlačí na svetlú sukňu.) Mnohí majitelia štvornožcov na Slovensku nechajú hovienka napospas prírodnému rozkladu. (Strašne by ma zaujímalo, či by si ich nechávali napríklad na pestovanom trávniku pred svojím domom. To, že ich nechali pred cudzím panelákom im zrejme neprekáža.)
V Anglicku som 14 dní ani raz nestretla voľne pobehujúceho psa bez náhubku. Celkom bezstarostne som si vychutnala chôdzu po mäkkom anglickom trávniku, bez obáv, že stúpim do smradľavej hnedej kôpky. Na miestach, kde sa hrali deti, neboli žiadne psy, takisto to bolo aj s drvivou väčšinou parkov. Všadeoprítomné plagátiky v oznamovali, že za hovienka ponechané voľnému rozkladu nasleduje mastná pokuta, o vymožiteľnosti ktorej (vzhľadom na počet bezpečnostných kamier Veľkého Brata) som ani na minútu nepochybovala.
V mestách som videla dog free zóny oddelené od zón na venčenie. Angličana by ani nenapadla vziať psa na verejnú pláž, kde je to zakázané.
Nemyslím však, že by sme boli horší ako Angličania. Rozmýšľam, prečo to oni dokážu a my nie...