Jana Toličová
Svet podľa tribunálu
Píše sa rok 2040. Slovensko je v očakávaní päťdesiatej piatej vlny pandémie Covidu-19. Celkový počet obetí na variant alfa, beta, delta až theta sa vyšplhal na pol milióna.
Píše sa rok 2040. Slovensko je v očakávaní päťdesiatej piatej vlny pandémie Covidu-19. Celkový počet obetí na variant alfa, beta, delta až theta sa vyšplhal na pol milióna.
Epidémia pravých kiahní v Juhoslávii v roku 1972 bola posledná epidémia pravých kiahní v Európe. Od 22. marca do 23. mája 1972 bolo zaočkovaných viac ako 18 miliónov obyvateľov Juhoslávie.
Aj keď sa mi od roku 2006 podarilo schudnúť x kg (zhruba 40), nikde sa mi nepodarilo schudnúť tak rýchlo, ako to bolo práve v Turecku. Pri chudnutí doma som používala rôzne finty, lebo telo je sviňa a rýchlo si zvyká. Som zarytým odporcom diét a nadváha cca 60 kg sa chudne dosť blbo a pomaly. Na Slovensku som jedla vždy všetko, ale iba trochu, s totálnym vylúčením sladkostí a samozrejme som športovala a športujem (chodím a plávam). Chcela by som sa podeliť s poznatkami z Turecka, lebo tu sa mi za 5 týždňov pobytu podarilo bezbolestne schudnúť 8 kg a pochopila som, aké chyby musím ešte odstrániť.
Na rozdiel od konzervatívnejších sunnitov, alavitské ženy nie sú zahnané do uzavretého priestoru domu a nikto od nich nevyžaduje nosenie šatky a zahaľovanie tela do "slušného odevu". Odev alavitskej ženy nemá výpovednú hodnotu o jej morálke, sociálnom postavení a živote. V Turecku je polygamia síce zakázaná, no v rurálnych sunnitských komunitách existuje. U Alavitov je polygamia neprípustná, existujú vraj mimoriadne zriedkavé prípady, ale u mladšej generácie jednoducho nie je.
Alevi - alebo Alaviti sa hlásia k šíítskej vetve islamu. Vzhľadom, názormi, či životným štýlom však vôbec nepripomínajú svojich ostatných radikálnejších spoluveriacich obývajúcich mnohé štáty EÚ. Ich počet v Turecku sa pohybuje od 20 miliónov pri skromných odhadoch až k 35 miliónom pri odhadoch odvážnejších. Presné štatistiky však nemá ani turecké ministerstvo pre náboženské záležitosti (Diyanet şleri Başkanli).
Nikto predtým nepolarizoval čílskú spoločnosť tak, ako to urobil Augusto José Ramón Pinochet Ugarte. Pri hodnotení jeho politického dedičstva nie je možné obísť ani jeho predchodcu, demokraticky zvoleného prezidenta Salvadora Allendeho, ktorý už ako senátor odsúdil sovietsku okupáciu Československa, no to mu nebránilo, aby bol presvedčeným socialistom a aby jeho vzorom a priateľom bol sám veľký Fidel.
Je neuveriteľné aké množstvo odpadu človek vyprodukuje a ako s odpadom (a so svojím okolím zaobchádza).
Podľa reportérov bez hraníc sa Poľsko v rebríčku slobody tlače umiestnilo na nelichotivom mieste okolo päťdesiatky. U člena Európskej únie nejde práve o nejakú extra lichotivú pozíciu. Keď sa však pozrie človek na strany, ktoré sú tam pri moci (a ani u nás nie je situácia bohvieako lepšia), tak sa prestáva čudovať.
Často počúvam v autobuse ľudí, ako si ťažkajú na peniaze. Raz potrebujú to, raz ono. Potom si vypomáhajú kreditnými kartami a splátkovými systémami. V horšom prípade súkromnými spoločnosťami, ktoré poskytujú úvery s nehoráznym úrokom. Nedávno sa mi poťažkala kamarátka- nevychádza im to...
Nepáči sa Vám výstavba mrakodrapu rovno pod vašimi oknami? Nechcete žiť na hnojisku? Neprajete si betonizáciu mesta? Myslíte, že potrebujeme trvalo udržateľný rozvoj a páčia sa vám ekologické aktivity? Ak áno, myslíte, že ste ochrancom prírody? Figu drevenú! Ste extrémista.
Dá sa povedať, že Slováci sú dnes rozštiepení (žiadna novinka) na dva tábory. Jedni chcú, aby štát odškodnil, tých, ktorí sa podieľali na zlepšení životného štandardu majiteľov BMG, Horizontu a podobných spoločností. Iní sú proti. A stačilo tak málo- občas otvoriť noviny, alebo sa pozornejšie započúvať do správ.
Medveď Bruno sa stal po prechádzke Nemeckom a Rakúskom mediálnou hviezdou. Na svoju slávu, však doplatil životom. Najvyspelejšie štáty Európy nemajú totiž skoro žiadne prirodzene žijúce dravce ako je vlk, alebo medveď. Keby napríklad Angličania, alebo Holanďania vedeli, že na Slovensku takéto zvery žijú, možno by si mysleli, že žijeme v nejakej miniatúrnej Kanade. Niektorí však ani nevedia, že sme v EÚ...
Betónová lobby pracuje. A pracuje veľmi aktívne. Magistrát má v úmysle zastavať park pod Pamätníkom SNP a neľudsky zahustiť zástavbu v priľahlej obytnej štvrti. Prebehla verejná prezentácia urbanistickej štúdie, kde sa zúčastnilo veľké množstvo občanov. Magistrát podceňuje občiansky odpor. Do 13 júna 2006 mali občania posielať pripomienky k urbanistickej štúdii na zabetónovanie mesta. V kuloároch sa šepká že pripomienky síce prišli, ale viacej ich vraj bolo za. Mesto má svojich zamestnancov, ktorí od neho závisia... ktovie kto bol za, pretože Bystričania zbierali podpisy PROTI.
Môžeme byť šťastní, že dnes, povedzme 15 až 20 roční nemajú ani potuchy, akými hlúposťami vymývalo socialistické školstvo mozgy ich rodičom.. A, kde bolo, tam bolo, jednoducho, na jednej škole Banskej Bystrici učil brannú a občiansku výchovu pedagóg, ktorého sme tajne prezývali Slintoš. Napriek všetkej srande sme sa ho dosť báli, pretože horeuvedené predmety boli nielen nudné, ale aj silne nabité ideológiou.
Dňa 23.05 sa stretli architekti v banskobystrickom Klube architektov a diskutovali o nových urbanistických štúdiách na riešenie územia Štefánikovo nábrežie-Námestie Slobody. V diskusii, ktorá je zverejnená na stránke www.poslanec.sk zazneli aj tieto slová: O čo sa tu bojuje? O mŕtvy priestor, do ktorého sme zaľúbení. Je to aj o cene pozemku. Je to nič, čo neprináša hodnoty. Pred 15 rokmi Námestie Slobody- priestor neprinášal nič, výstavný priestor občas prinášal úžitok. Zeleň je mŕtvy priestor.
A máme tu zase jeden geniálny nápad vedenia Banskej Bystrice. Chcú zastavať zelenú plochu pod pamätníkom SNP, vraj tam má byť športové centrum, kongresové centrum a polyfunkčné domy.Podľa plánikov k nahliadnutiu sa má zhustiť zástavba na Námestí Slobody a Triede SNP.
Celkom nedávno, jeden slovenský denník napísal krátky a veľmi užitočný návod, ako zmeniť lekára. Máme na to právo, nuž čo. O niekoľko dní bolo v reakciách vidno, že pisateľ pichol do osieho hniezda, alebo trafená hus zagágala. Ozval sa LEKÁR.
Osemnásteho februára, v Prahe nás všetkých náhle opustil výtvarný fotograf a vydavateľ, banskobystrický rodák Matúš Benický. Jeho úmrtie je veľkou stratou pre českú aj slovenskú kultúrnu obec.
V televízii sa hádali dvaja politici, lepšie povedané politik a politička. On navrhoval možnosť rozvodu dohodou a ona, asi kresťanská demokratka, bola proti, zrejme to má v náplni práce. Dôvodila, že aj tak 13% ľudí návrh stiahne.
Pre nás, Slovákov, sa hneď Českej republike Spojené kráľovstvo stáva najobľúbenejšou krajinou, kde chodíme pracovať. Svedčí o tom množstvo článkov v novinách a prezentácií na Internete. Povzbudená množstvom informácií a ponukami nízkonákladových aerolínií som sa rozhodla na ostrovy odcestovať aj ja, pravda, nie pracovať, ale na dovolenku. Z nedostatku iných možností som si letenku kúpila cez Internet a podobne som postupovala aj pri zabezpečovaní ubytovania. Vidly som zapichla na hnojisku za BB a hor sa na výlet. (Musím sa priznať, že do posledného momentu sa mi nechcelo veriť že ten papierik, čo vyliezol z tlačiarne môjho PC je naozaj letenka a tiež že hotel, kde budem bývať naozaj existuje).