Jana Toličová
Súdruh Tito a pravé kiahne
Epidémia pravých kiahní v Juhoslávii v roku 1972 bola posledná epidémia pravých kiahní v Európe. Od 22. marca do 23. mája 1972 bolo zaočkovaných viac ako 18 miliónov obyvateľov Juhoslávie.
Epidémia pravých kiahní v Juhoslávii v roku 1972 bola posledná epidémia pravých kiahní v Európe. Od 22. marca do 23. mája 1972 bolo zaočkovaných viac ako 18 miliónov obyvateľov Juhoslávie.
Nikto predtým nepolarizoval čílskú spoločnosť tak, ako to urobil Augusto José Ramón Pinochet Ugarte. Pri hodnotení jeho politického dedičstva nie je možné obísť ani jeho predchodcu, demokraticky zvoleného prezidenta Salvadora Allendeho, ktorý už ako senátor odsúdil sovietsku okupáciu Československa, no to mu nebránilo, aby bol presvedčeným socialistom a aby jeho vzorom a priateľom bol sám veľký Fidel.
Je neuveriteľné aké množstvo odpadu človek vyprodukuje a ako s odpadom (a so svojím okolím zaobchádza).
Podľa reportérov bez hraníc sa Poľsko v rebríčku slobody tlače umiestnilo na nelichotivom mieste okolo päťdesiatky. U člena Európskej únie nejde práve o nejakú extra lichotivú pozíciu. Keď sa však pozrie človek na strany, ktoré sú tam pri moci (a ani u nás nie je situácia bohvieako lepšia), tak sa prestáva čudovať.
Často počúvam v autobuse ľudí, ako si ťažkajú na peniaze. Raz potrebujú to, raz ono. Potom si vypomáhajú kreditnými kartami a splátkovými systémami. V horšom prípade súkromnými spoločnosťami, ktoré poskytujú úvery s nehoráznym úrokom. Nedávno sa mi poťažkala kamarátka- nevychádza im to...
Nepáči sa Vám výstavba mrakodrapu rovno pod vašimi oknami? Nechcete žiť na hnojisku? Neprajete si betonizáciu mesta? Myslíte, že potrebujeme trvalo udržateľný rozvoj a páčia sa vám ekologické aktivity? Ak áno, myslíte, že ste ochrancom prírody? Figu drevenú! Ste extrémista.
Dá sa povedať, že Slováci sú dnes rozštiepení (žiadna novinka) na dva tábory. Jedni chcú, aby štát odškodnil, tých, ktorí sa podieľali na zlepšení životného štandardu majiteľov BMG, Horizontu a podobných spoločností. Iní sú proti. A stačilo tak málo- občas otvoriť noviny, alebo sa pozornejšie započúvať do správ.
Medveď Bruno sa stal po prechádzke Nemeckom a Rakúskom mediálnou hviezdou. Na svoju slávu, však doplatil životom. Najvyspelejšie štáty Európy nemajú totiž skoro žiadne prirodzene žijúce dravce ako je vlk, alebo medveď. Keby napríklad Angličania, alebo Holanďania vedeli, že na Slovensku takéto zvery žijú, možno by si mysleli, že žijeme v nejakej miniatúrnej Kanade. Niektorí však ani nevedia, že sme v EÚ...
Dňa 23.05 sa stretli architekti v banskobystrickom Klube architektov a diskutovali o nových urbanistických štúdiách na riešenie územia Štefánikovo nábrežie-Námestie Slobody. V diskusii, ktorá je zverejnená na stránke www.poslanec.sk zazneli aj tieto slová: O čo sa tu bojuje? O mŕtvy priestor, do ktorého sme zaľúbení. Je to aj o cene pozemku. Je to nič, čo neprináša hodnoty. Pred 15 rokmi Námestie Slobody- priestor neprinášal nič, výstavný priestor občas prinášal úžitok. Zeleň je mŕtvy priestor.
A máme tu zase jeden geniálny nápad vedenia Banskej Bystrice. Chcú zastavať zelenú plochu pod pamätníkom SNP, vraj tam má byť športové centrum, kongresové centrum a polyfunkčné domy.Podľa plánikov k nahliadnutiu sa má zhustiť zástavba na Námestí Slobody a Triede SNP.
Celkom nedávno, jeden slovenský denník napísal krátky a veľmi užitočný návod, ako zmeniť lekára. Máme na to právo, nuž čo. O niekoľko dní bolo v reakciách vidno, že pisateľ pichol do osieho hniezda, alebo trafená hus zagágala. Ozval sa LEKÁR.
Osemnásteho februára, v Prahe nás všetkých náhle opustil výtvarný fotograf a vydavateľ, banskobystrický rodák Matúš Benický. Jeho úmrtie je veľkou stratou pre českú aj slovenskú kultúrnu obec.