Pacient nula, Ibrahim Hoti, obchodník s múkou a pšenicou sa v polovici januára vybral na púť do Mekky, z ktorej sa vrátil 15. februára 1972 . Svetová zdravotnícka organizácia už v januári 1970 upozornila štáty, s moslimským obyvateľstvom, aby sprísnili podmienky pre účasť na púti. V súlade s uvedeným, Zväzový sekretariát pre prácu a sociálnu politiku SFRJ zaviedol opatrenia ako je povinné očkovanie pútnikov, zostavovanie zoznamov a povinné hlásenia o návrate. Pútnici mali uprednostniť leteckú dopravu pred autobusovou, ktorá mala byť významne redukovaná. Všetci pútnici popri pase a vízach mali mať aj potvrdenie o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam takzvaný „žltý preukaz”. Z uvedeného dôvodu sa Ibrahim v decembri 1971 dal zaočkovať.
Púť do Mekky je významným momentom nielen pre samotného účastníka, ale aj pre jeho blízkych, preto pri návrate navštevoval a prijímal priateľov, rodinu a iných zvedavcov, ktorí chceli počuť jeho rozprávanie o púti a miestach, ktoré navštívil. Tak sa 21. februára 1972 stretol a pozdravil s učiteľom Latifom Mumdžičom. Učiteľ začal pociťovať prvé príznaky 8. marca 1972 a už o dva dni, v deň svojich narodenín chorobe podľahol. Bol prvou obeťou epidémie pravých kiahní v Juhoslávii.
Už 14. marca 1972, po dôkladnej kontrole vzoriek z pacientov z Djakovica a Prizrenu zistili lekári infekčného oddelenia v nemocnici v Prištine, že ide o pravé kiahne. V kosovských okresoch Orahovac, Prizren a Djakovica bol vyhlásený výnimočný stav. O štyri dni neskôr zahájil štát povinné očkovanie zdravotníkov, policajtov, pracovníkov v doprave, stravovacích a pohostinských službách.
Dňa 25.marca 1972 bola vyhlásená v Juhoslávii epidémia pravých kiahní. Štát vyzval občanov, ktorí boli v období medzi 8. a 22. marcom 1972 na ohrozených miestach, aby sa prihlásii epidemiologickej službe na kontrolu. Kvôli veľmi veľkému počtu prihlásených občanov bolo len v Belehrade formovaných niekoľko karantén mimo nemocníc. Orgány štátnej moci požiadali o pomoc WHO a pozvali do Juhoslávie dvoch najznámejších odborníkov na pravé kiahne Donalda Hendersona a Dona Francisa.
Josip Broz Tito nemal potrebu bojovať o hlasy voličov (bol prakticky diktátor) - preto sa ani raz neobjavil v televízii počas epidémie. Informovanie prebiehalo každý deň v relácii "24 časa" a prebiehalo úplne inak, ako sme zvyknutí dnes. Vtedy nebola žiadna opozícia a média uvádzali iba to, čo povolil štát, teda Komunistická strana. (Tá sa však k veci postavila prakticky a samotný manažment epidémie prenechala v zmysle odporúčaní WHO na domácich a prizvaných zahraničných odborníkoch.) Informovanie bolo zamerané na to, čo bolo kľúčové pre lekárov - miesta a časy príchodu vakcín a informácie o očkovacích miestach. Všetko s s jedným cieľom: upokojiť verejnosť. Znalci pomerov a Titovi životopisci uvádzajú jeho dôležitú vlastnosť, ktorú dnešní politici často nemajú - vedel načúvať tým druhým.
Epidémia pravých kiahní v Juhoslávii sa skončila 25. mája 1972. Podľa štatistických údajov ochorelo 175 osôb a 35 zomrelo (smrtnosť 20%). Zaočkovaných bolo viac ako 18 miliónov obyvateľov Juhoslávie.
Pozrime sa na našu súčasnosť. Máme internet, smartfóny, sociálne siete. Technológie pokročili, medicína tiež. No Slovensko stále biedne prešľapuje v blate očakávania ďalších vĺn pandémie s mizernou zaočkovanosťou, skoro 13000 obeťami covidu a silnejúcim hlasom odporcov očkovania. Samozrejme, chceme demokraciu a slobodu voľby, z príkladu Juhoslávie by sme si však mali vziať pár poučení:
Zdá sa, že najväčším prekliatim Slovenska sú populistickí a zbabelí politici. Ich cieľom nie je ukončiť pandémiu, alebo ju aspoň výrazne pribrzdiť. Imperatívom je vyhrať voľby a zostať pri moci, prípadne sa k nej dostať, hoci aj cez mŕtvoly, preto sú tí najdrzejší a najprimitívnejší priamymi odporcami očkovania a akýchoľvek hygienických opatrení a tí prefíkanejší sa sústavne oháňajú možnosťou voľby a slobodou. Nikto nemá odvahu, čo len spomenúť povinné očkovanie zdravotníkov, pracovníkov a klientov DSS, prípadne ostatných zraniteľných skupín. Štát kvôli zbabelosti politikov nedokáže razantne čeliť zhromaždeniam antisystémových skupín a ich šanteniu na sociálnych sieťach. Antisystém a zbabelí politici sú proti všetkému - proti očkovaniu, proti opatreniam, proti rúškam, proti obmedzeniam. Každý proti všetkému bez konštruktívneho riešenia. Lopta je na strane štátu, má armádu, políciu a dúfam, že nájde niekoho s darom reči.
Nevidím dôvod, prečo by mala verejnoprávna televízia dávať priestor na diskusiu o odborných otázkach aj "druhej strane". Je predsa pandémia a verejnoprávna televízia má slúžiť ochrane zdravia nás všetkých. Nepotrebujeme, aby lekári/lekárky a odborníci/odborníčky diskutovali o NÁZORE stavebných inžinierov, nechtových dizajnériek, vodoinštalatérov a predavačiek na očkovanie! Názor je jedna vec, odborné stanovisko založené na dôkazoch je druhá. Nedáme si predsa operovať slepé črevo vodoinštalatérovi či nechtovej dizajnérke s názorom. Je fajn, že majú názor, no nech nechcú liečiť covid veterinárnymi prípravkami a pitím moču, prípadne posilňovaním imunity orechmi.
Nie je správne, aby sa k odborným otázkam vyjadrovali niektorí politici výrokmi typu : nedám si do tela experimentálnu vakcínu, prípadne o tej a tej vakcíne vieme svoje. NÁZOR nech aplikujú na sebe, nech sa dajú alebo nedajú zaočkovať, ale nech v oficiálnom vystupovaní sledujú jednotný záujem národa.
Desím sa zavretých prevádzok, preplnených nemocníc, zákazu vychádzania a nových mŕtvych. Desím sa zhubného vplyvu "alternatívnej" scény. Máme vôbec nejaké vedomosti o tom, či OČTK zakročili vo veci vyhrážania sa odborníkom a hlavnému hygienikovi? Bol vôbec niekto potrestaný za šírenie škodlivých dezinformácií?
Komunisti v Juhoslávii síce určite neboli dobrí ani demokrati, no sledovali dobro národa a nákaza sa nerozšírila po celej krajine. Nebol celoplošný núdzový či výnimočný stav. Preto, politici, nebuďte zbabelí a sledujte dobro národa.
P.S.: Mimochodom, pacient nula v Juhoslávii prežil - bol zaočkovaný.
