Alevi, alebo Alaviti sú moslimovia, ich najsvätejšou knihou je Korán, no niektorí moslimovia ich považujú za sektu, alebo dokonca za odpadlícku sektu. Náboženské obrady nevykonávajú v mešitách ale v cemoch (džemoch), ktoré mnohé vznikli z mešít a majú minaret (mnohé nie), v zásade nevolajú veriacich k modlitbe spevom muezína.
V súčasnosti prebieha o Alavitoch diskusia v tureckej tlači. Noviny Posta im dali veľký mediálny priestor a články a diskusia o nich sa zverejňuje pod titulkou: Čo chcú Alaviti? Noviny im takto vlastne vytvorili obrovské mediálne fórum, kde sa zverejňujú ich názory a požiadavky.
Akí sú? Alaviti sú moderní ľudia, ktorí sa odlišujú od priemerného obyvateľa EU iba názvom svojho vierovyznania. Žijú heslom: "všetci ľudia sú si rovní", prípadne "v prvom rade som ľudskou bytosťou a potom to ostatné" a od tureckých politických špičiek požadujú štát ešte s prísnejším oddelením štátu od cirkvi. Je zaujímavé, že toto požaduje aj ich združenie Alevi - Bektaşi Federasyonu - ABF, ktoré je v svojej podstate náboženskou organizáciou. Často vyslovujú názor, že súčasné politické vedenie v Turecku podporuje plazivú islamizáciu v zmysle väčšej náboženskej radikalizácie. Sú najväčšími podporovateľmi občianskeho, laického štátu, ktorého základy položil Mustafa Kemal Atatürk.
Toto požadovalo aj obrovské zhromaždenie organizované ABF v novembri 2008 na námestí Sihhiye v Ankare. Na rozdiel od ostatných cirkví nedostávajú žiadnu oficiálnu pomoc od štátu, v Turecku existuje Ministerstvo pre náboženské záležitosti (Diyanet), ktoré podporuje cirkevné aktivity v krajine a má značne rozsiahly úradnícky aparát.
Alavitské ženy sú si rovné s mužmi, nechodia v kabátoch po päty ani nenosia šatku. Náboženstvo táto skupina považuje za výsostne súkromnú záležitosť a vec svedomia. V drvivej väčšine sa modlia v súkromí, v modlitebniach cemoch (džemoch) tancujú tanec semah, sprevádzaný hrou na orientálny hudobný nástroj saz. Pri obradoch často zapaľujú sviečky.
Mladá inteligencia v komunite je ovplyvnená princípmi humanizmu a univerzalizmu. Je zaujímavé, že náboženské obrady a modlitby vykonávajú väčšinou v materinskom jazyku a nie v arabčine. Alaviti požadujú aj zmenu osnov vierouky, pretože doteraz mali alavitské a sunnitské deti hodiny spoločne, na základe jednotných osnov. Alavitská matka Hatice Kose, podala žalobu na štát kvôli zmene obsahu osnov vyučovania náboženstva. Alavitskí rodičia totiž považujú súčasné osnovy za násilnú asimiláciu ich komunity.
V každom prípade, Alaviti sú veľmi zaujímavou, liberálnou islamskou komunitou, ktorá nám naznačuje akou cestou by mohol ísť islam v modernej občianskej spoločnosti.
