Písmo:
A-
|
A+
Vyšiel som zo Štrbského Plesa. Prvé dve hodiny som si vykračoval lesom. Nikto ma nepredbehol, nikoho som nedobehol. Iba ja a príroda.
Keď sa stromy pre „nedostatok dychu" začali tlačiť k zemi, uvedomil som si bohatosť farieb na palete, z ktorej miešala „pani" príroda.
...ale aj to, aký rázny „ťah štetcom" dokáže spraviť na obzore.
Možno to to je to, čo ma ťahá na takéto miesta.
Aj Mara sa zdá byť malá (cca 50km)
Ešte asi hodinku. Doprava a po hrebeni.
Keď začína byť málo miesta.
Posledné metre...
A toto treba zažiť...
Možno, že ešte raz...
