Ján Tomajka
Rozpamätaj sa!
Pozrel som sa na ňu a v duchu som si povedal - „je taká krásna, dokonalá". Vzápätí sa ozval strach - „dúfam, že bude šťastná, zdravá a milá a dobrá a..." Nemalo to konca. A ona? Ona sa len usmiala. „Smeješ sa na mňa aj keď som neumytý a strapatý?", pomyslel som si a dodal „tiež ti prejem dobré ránko".