Za lásku však neplatíme vždy priamo peniazmi.
Odsudzujeme ľudí, ktorí prehnane obdarúvajú svojich blízkych s výhovorkou, „keď ja ju, či jeho mám tak rád", pretože to robia tak okato, až sa to nedá prehliadnuť. Podmieňujeme lásku, či už materiálne, alebo citovo. A však to podmienenie našej „lásky" je kupčenie. Robíme to bežne: „ja ťa mám rada, ale..." ...je jedno, či si tu dáte niečo hmotné, alebo citové. Takéto podmieňovanie je vždy kupčenie - ak ty mne, tak ja tebe. Niekedy to vedie až k „citovému vydieraniu". To je láska?
Ak niekomu vyjdem v ústrety, tak preto lebo som to tak cítil a nie preto, že za to niečo očakávam, alebo že to je podmienka posunutia sa vo vzťahu. No tak isto neplatí, že ak nespravím to, čo sa odo mňa očakávalo, že mi na tej druhej strane nezáleží.
Kupčenie s láskou robia aj skoro všetci rodičia. Kupčia s deťmi a toto kupčenie nekončí počas celého života. Dávajú svojim deťom všetko a očakávajú, že sa im to vráti v podobe lásky.
A práve to je chyba. Ak si nevytvoria s deťmi vzťah založený na láske, tie deti budú chcieť iba viac a viac a nakoniec ich vyžmýkajú celých. Ja viem, každý rodič teraz povie, veď sú to naše deti a dáme im všetko. Súhlasím, ale neočakávajte, že vás zato budú deti milovať. Naopak čakajte, kedy si to všimnú vnúčatá. Kedy si všimnú tento výhodný „biznis".
Potom, keď budú mať na dôchodku strašne veľa času, lebo deti sa ozvú len keď budú niečo potrebovať, potom budú mať čas na premýšľanie nad tým, kde sa stala chyba. Ak poviete Ja som dal tým deťom všetko a oni „takto!"... , práve ste si uvedomil, že zlyhal váš „vzťah" a preto očakávate, že vám deti „vrátia" to, čo ste do nich „zainvestovali".
Láska je citový vzťah.
Buď tu lásku (priateľstvo) dávam, lebo ju tak cítim a bude mi to vrátené, alebo si ju budem kupovať celý život a aj tak ju nikdy nebudem mať.
