reklama

O dušičke...

Predstavil som si dušičku. Poletovala v nekonečnom vesmíre sem a tam, keď si všimla malú modrú planétu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Zletela nižšie a preletela ponad modrý oceán. Poprezerala si rôzne kúty tohto sveta na rôznych kontinentoch. Videla neskutočnú krásu. Všimla si aj nejakých ľudí, ktorí sedeli v piesku na pobreží mora. Fúkal prijemný teplý vietor a práve zapadalo slnko. Vyzerali, že sú šťastní. Preletela ponad nich a sadla si kúsok vedľa. Počúvala, čo sa tí dvaja rozprávajú. Bol to muž a žena. Rozprávali sa ako sa majú radi a aký sú šťastní, že sa môžu držať za ruky. Bolo jej ľúto, že nemôže zacítiť ten pokoj toho večera a vôbec všetko, čo videla. Vedela, že ak by chcela, tak sa môže na túto planétu narodiť a potom pomocou tela môže precítiť to, po čom tak zatúžila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sa tí dvaja pritisli k sebe tak silno „ „ nevydržala a v poslednej chvíli sa nechala vdýchnuť tou mladou ženou. Bola šťastná, že sa tak rozhodla a tešila sa na svoj nový zážitok v jej večnosti. Po niekoľkých dňoch čakania na svoje nové telíčko započula silný hluk a pocítila takú skľúčenosť. To rodičia tej mladej ženy sa hnevali. Dušička, ktorá do tejto chvíle poznala iba lásku, ostala smutná. Pochopila, že ten hnev spôsobila ona tým, že zatúžila po svojom tele. Ten smútok ju veľmi trápil. Ale zrazu počula hlas tej mladej ženy. Bol to nežný a odhodlaný hlas. „Nedám si ťa a veľmi sa na teba teším". V tej chvíli sa všetok smútok z tej dušičky vytratil a opäť pocítila tú silu lásky. Po niekoľkých týždňoch sa narodila v krehkom detskom telíčku. Plač toho telíčka bol samozrejmý. Pocítilo chlad a možno aj bolesť, ktorou muselo prejsť. No to na jej rozhodnutí nič nemenilo, lebo hneď pocítila nežné pritúlenie, teplo a tie najkrajšie slová tej mladej ženy. „Vitaj synček". „Takže som chlapček" - spokojne si pomyslela a uložila svoje telíčko k spánku. Spinkala a plnými dúškami si užívala to, po čom tak nedávno zatúžila. O malú chvíľku jej telíčko pocítilo hlad a chlad. Svojim plačom dalo jasne najavo čo potrebovalo. Mamka to správne pochopila - prebalila, nakŕmila a privinula si svojho synčeka k sebe. Jemne kolísala a spievala tie najkrajšie uspávanky, tým najkrajším hlasom. Dušička bola spokojná a šťastná. Cítila presne to, po čom tak strašne túžila. Vždy vedela čo je láska, ale úplne ju cítiť mohla iba takto - vo svojom telíčku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Telíčko rástlo a dušička bola šťastná. Z každej „strany" samé nežné dotyky a slovíčka. Jedného dňa sa telíčko prebudilo na už tak dávno známy pocit. Spustilo plač a samozrejme mamka prišla, no zrazu to nebolo také, ako do teraz. Mamka sa hnevala a rázne povedala „NO-NO" a potom posadila telíčko na nejakú chladnú nádobku. Dušička nechápala a spolu s telíčkom premýšľala, že už minule sa jej zdalo, že sa mamka hnevala na jej telíčko. V priebehu dňa to telíčko skúsilo ešte niekoľko krát a výsledok bol ten istý NO-NO. „Čo sa to deje?" pomyslela si dušička a dostala strach. Keď najbližšie telíčko pocítilo ten tlak, ktorý predchádzal mokrému pocitu spustilo plač. Vedelo, že príde mamka a že sa bude hnevať. V tom prišla mamka a rýchlo posadila telíčko na tú chladnú nádobku. Telíčko už nevydržalo ten pocit v brušku a zrazu sa naplnila nádobka skoro po okraj. Hneď na to, sa mamka usmiala a silno si pritúlila telíčko. Dušička opäť pocítila tú silnú lásku bez toho NO-NO.Čas plynul a telíčko už poznalo veľa dôvodov no-no. Dušička sa zo všetkých síl snažila zapamätať pomocou svojho telíčka tieto dôvody a mala strach, že sa to bude opakovať do nekonečna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jedného dňa, keď bola dušička s mamkou na prechádzke, prišli do nejakého domčeka, kde bolo veľa takýchto telíčok s dušičkami. Všetky dušičky boli veselé a hrali sa medzi sebou navzájom. Dušička sa rozbehla s telíčkom medzi tie deti a veľmi sa tešila tomuto novému zážitku. Lásku, ktorú dušička cítila bola nesmierna. Večer mamka uložila telíčko, porozprávala rozprávočku a dala mu pusinku na dobrú noc. Nechala svietiť také malé svetielko a zavrela dvere. Dušička nemohla to svoje telíčko ani presvedčiť k oddychu po tom, aká bola šťastná, že spoznala toľko podobných dušičiek. Na druhý deň sa išli znova pozrieť medzi tie deti. Dušička sa tak zabavila, že si ani nevšimla, kedy sa mamka stratila. No, keď si to telíčko uvedomilo, spustilo obrovský plač. Nepomohlo ani množstvo dušičiek, ktoré tam bolo všade na okolo. Prešiel strašne dlhý čas, kým sa mamka vrátila. Dušička bola smutná, že ju tam mamka nechala a uvedomila si, že znova pocítila ten veľký strach. Dušička postupne pochopila aj to, že mamka sa stále vráti. No strach už spoznala na toľko, že sa stal súčasťou jej bytia. Postupne sa telíčko učilo všetkému potrebnému. Začalo chodiť do školy, a tam už tých pravidiel bolo príliš veľa ustavične sa to zhoršovalo - „to je správne a to nie, to sa môže a to nie, tí sú dobrí a títo zasa nie". Dušička si postupne začala uvedomovať, že strach ju núti čoraz viac používať rozum v jej telíčku. Že už nemôže robiť to, prečo tu chcela prísť a že sa jej telo naučilo nejaké pravidlá, ktoré sú potrebnejšie. Dušička dostala strach ďalej spoznávať lásku a krásu. Jedného dňa sa rozhodla, že počká kým sa ten strach, ktorým sa rozum jej tela riadi stratí a našla si skryté miestečko v srdiečku toho dieťaťa. Prešlo veľa rokov, keď zrazu započula - „kto som, kto ja som". To sa ozval rozum jej tela keď jedného dňa pocítil prázdno a nevedel si s tým dať rady. Nevedel odkiaľ prišiel, kam ide a hlavne nevedel prečo. Nikto mu to nikdy nevysvetlil. Dušička skoro vyletela z tela od radosti, že všetko bude pokračovať tam, kde to skončilo. Chcela vnímať krásu, radosť a hlavne lásku. No rozum ju hneď zastavil a určil jej „mantinely" - odtiaľ- potiaľ. Dušička už necítila to, čo niekedy, všetko vnímala inak, bolo to nejaké „zastreté" akoby v hmle a stále tam bol nejaký strach. Strach z okolia, ľudí, či každej zmeny. Ostala smutná... a dúfa, že ešte niekedy bude cítiť ten jej tak dobre známy zvuk ÓM.

Ján Tomajka

Ján Tomajka

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som otec, manžel, syn, brat,...sused, kamarat...dlhodoby kandidat na Hlavu rodiny,ale hlavne vecne dieta Zoznam autorových rubrík:  systemľudiarodinapotulkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu