Keď som bol malý, nikto ma neviedol k cirkvi ani k Bohu. Iba raz už môjmu nebohému dedovi sa podarilo dostať ma pred farára a ten my vysvetlil, čo sa musím naučiť, aby ma mohol pokrstiť. Nevyšlo to. Asi preto, že ma v škole už učili niečomu inému. Pre mňa bolo vtedy pochopiť Boha priam nemožné. Raz sa mi dostala do ruky Biblia a nejako mi to nedalo. Chcel som vedieť o čom sa tam píše. O čom tí veriaci vlastne hovoria.
Bol som plný očakávania, či mi tie riadky niečo povedia. A zase nič. Nič sa nestalo. Pravdu povediac mrzelo ma to. Mrzelo ma aj to, čo som sa tam dočítal. A tak čas bežal a ja som rozmýšľal, čo to je tá cirkev a tá viera, ktorú hlása. Bolo zvláštne, že ma to vždy zaujímalo, ale chýbalo niečo, čo by ma posunulo. Vždy mi tam niečo ...ako by som to... vždy mi tam niečo vadilo. Neviem, či som zvolil správne slovo, ale pravdu povediac, asi taký pocit som mal z viery. Nevedel som pochopiť, prečo veriaci veria v niečo čo ide proti prírode, vesmíru, a logike vôbec. A tak to pre mňa ostalo zahalené rúškom tajomstva. Tajomstva, ktoré som mal potrebu odhaliť. Cítil som, že človek vieru potrebuje, lebo jeho dušička je bez nej prázdna.
Dospel som a spoznal dnes už moju manželku. Keď sme sa brali nemali sme veľký problém s tým, či bude svadba v kostole alebo na úrade. Ani manželka nebola krstená.
Takže opäť mi nebolo dopriate spojiť môj život s Bohom. No keď sa nám neskôr narodil syn, zase som sa zamyslel nad cirkvou a vierou. Bude môj syna veriť v Boha? Ak by bol k tomu vedený od malička, možno skôr pochopí to, čo mne sa do vtedy pochopiť nepodarilo a keď odrastie bude mať na výber, či bude alebo nebude veriaci. A tak sme vyhľadali farára s otázkou, či by nám pokrstil syna. Odpoveď bola jasná - nájdite si viac liberálneho farára. Ostal som stáť s otvorenými ústami. Odmietol pokrstiť polročné dieťa, pretože neboli pokrstení jeho rodičia. Tak dlho som premýšľal nad cirkvou, bibliou, vierou a bohom a teraz som to pochopil v okamžiku.
Celý ten čas som spájal to, čo som spájať nemal. Cirkev, Boh a viera sú tri odlišné veci. Cirkev je biznis, Boh je krása a viera je sila lásky. Mojou chybou bolo viazanie sa na cirkev, ktorá mala byť cestou k bohu a viere. No ja som nemohol prijať tie strašné veci, ktoré cirkev v minulosti páchala v mene Boha. Nemohol som prijať, že Boh môže trestať ľudské chyby, keď nás stvoril s chybami. A už vôbec, žeby trestal rodičov za ich chyby cez ich dieťa. Prijať vieru mi bránila v podstate cirkev.
Dnes viem, že viera je to najlepšie, čo mohlo ľudstvo dostať, ale cirkev a všetky jeho náboženstvá ľudstvo iba ničia a zotročujú. Bolo tomu tak od počiatku vekov, a je tomu tak aj dnes.
Moju otázku boha sa mi podarilo vyriešiť. Pochopil som, že boh je v nás. Verím v Boha! Je to pre mňa obrovská inšpirácia a verím, že je Boh stále so mnou a že ma nikdy neopustí..
Vediem k tomu aj syna. Je ešte malý, ale vie presne kde je Boh. Uprostred hrudníka, presnejšie trošku naľavo. Áno je v jeho srdiečku. V jeho, mojom a je aj vo vašom. Je v nás všetkých. Berte to už ako chcete, ale Boh neodmietol lásku môjho syna, keď som žiadal cirkev, aby ho prijala. Odmietol ho farár preto, lebo mu to kázala jeho cirkev. Teraz viem presne aký je boh. Je taký, aký chceme, aby bol. Boh chyby nerobí, chyby robia ľudia, keď sa upnú na cirkev a príjmu Boha, ktorého sa treba báť a v jeho mene konajú veci, ktoré by inak konať nemohli. Keď so zbraňou v ruke presadzujú svoj názor, keď si myslia, že Zem je nezničiteľná, keď odsudzujú jeden druhého a nepriznajú si, že sú takí istí.
Pre mňa je Boh nevinnosť môjho malého syna, lebo mi to pripomína nepopísaný papier .
Je to tá láska, ktorú cítim k môjmu synovi, manželke a druhému dieťatku, ktoré čakáme a vôbec k všetkému živému, lebo to ide z môjho srdca.
Je to krása, ktorú vidím keď sa pozerám z Kriváňa, lebo vidím, čo vytvorila myšlienka našich rodičov a predkov.
Je to inšpirácia, keď sledujem snehovú vločku, lebo vidím jej jedinečnosť.
Verím, že my ľudia môžme byť lepší, lebo naše srdcia bijú rovnako.
A až bude cirkev inšpirovaná krásou ľudského života, až pochopí nevinnosť ľudskej lásky, až vtedy zistí, kde spravila chybu. Potom už nebudú musieť vkladať stránky do Biblii, aby jej Boh odpustil. Lebo Boh netrestá. Boh je nekonečná sila lásky v našich srdciach.
