Všetko na čo sa pozrieš okolo seba sa raz pominie... kameň sa rozsype, stromy zhnijú a aj ľudia a všetko živé vráti svoje telo do večného kolobehu. Je to iba otázka času a ten sa dotkne iba pominuteľného. Keď sa človek narodí, vlastne ihneď začína starnúť... a nikto nemá silu to zadržať, lebo jediné, čo pretrváva je zmena.
Keď zasadíš semienko stromu do zemi, pomalinky... veľmi pomaly z neho vyrastie stromček a neustále sa mení a rastie v silný, mocný strom. Vie presne ako, lebo všetko je v tom semienku. Niektoré stromy polievajú otcovia potom ich deti a deti ich deti a zem sa otočila niekoľko sto krát okolo slniečka, kým starý strom padol pod slabosťou svojej sily. A skôr ako padol stihol odovzdať zemi niekoľko semienok. Z niektorých už teraz rastú nové mocné stromy a starý padnutý strom vráti zemi všetko, čo si z nej zobral, aby aj mladé stromčeky dostali to, čo potrebujú k tomu, aby splnili svoju úlohu.
S človekom je to podobné. Tvoje telíčko prechádza neustálou zmenou, najprv to bola jedna bunka potom dve... štyri... osem a takto sa to znásobovalo až na nespočetné množstvo buniek. Každá bunka má svoje predurčenie. Z niektorých sa tvorilo srdiečko, z iných zase očko, či noštek. Každá vie, čo má robiť. A tu v strede bruška máš takú jamku... tá ti ostala preto, aby si si vždy, keď sa na ňu pozrieš spomenul, že z tohto bodu, s ktorým si bol spojený v brušku s mamkou sa začalo budovať tvoje telíčko. Bol to ako korienok, cez ktorý ti mamka dala všetok potrebný materiál na stavbu tvojho telíčka a bunka k bunke, ako kocka ku kocke si si budoval svoje telíčko.
Keď väčšina buniek splnila to, na čo bola určená narodil si sa a začal si rasť samostatne. Jedol si napríklad aj jabĺčka a pil čajík zo stromčekov, ktoré polievali tvoji starí rodičia. Tak rástla moja babka, tak žije tvoja babka, mamka a ja tak žijem tiež. Tie bunky sa stále obnovujú niektoré umierajú a iné nové ich nahradia.
Áno zmena je neustále aj uprostred mňa či teba. No čím viac krát sa bunka obnoví, tým je slabšia a aj naše telá strácajú svoju silu a pevnosť a nebola by to zmena, keby sa to obnovovalo večne a tak sa raz bunka prestane obnovovať.
Príde čas a vrátime to, čo sme si požičali od zemi - zemi.
No ty nie si iba toto telo, z ktorého raz bude možno rasť ďalší stromček. Ty si ešte niečo iné... si dušička, ktorá tu bola už veľa krát a taká je aj vo mne. Nemysli si, že tu raz budeš sám. Každý koho máš rád a odišiel alebo odíde sa vráti, no bude niekto iný. A aj ja to spravím práve tak. A preto je dobré si vážiť každého, kto ti vojde do tvojho života a je potrebné pomáhať mu so všetkou láskou, ako to len budeš vedieť. Lebo nikdy nebudeš vedieť, či som to ja či prababka alebo iní tvoji predkovia. A ja ti sľubujem, že ak dobre mi dáš dobre ti ja vrátim.
Preto nebuď smutný a netráp sa nad smrťou je to iba zmena. A užívaj si vo svojich životoch Slniečka, lebo aj ono raz vyhasne a strom neporastie a zem sa viackrát nezatočí. Ale to je ďaleko, veľmi ďaleko a tam začne nový príbeh, lebo jediné čo pretrváva je... zmena.
A na to jeden život nestačí.
