Graffity sú urbánnym umením zrodeným v podzemí metra a na perifériáchNew Yorku. Graffity, s ktorými sa stretávame na urbánnych plocháchdnešných miest sú štylizovanejšou a estetizovanejšou ozvenou ichpočiatkov. Už Jean-Michel Basquiat, jeden z priekopníkov graffity (najmä čo satýka ich prieniku do umeleckej sféry) sa v osemdesiatych rokochvyjadril, že graffity nie sú ničím novým a majú dlhoročnú tradíciu.„Graffity se v kontextu ostatního výtvarného umění objevuje, v té čioné podobě, již déle než desetiletí – nejdříve ho poznaly takové čtvrtijako Harlem, Brooklyn a Bronx,“(1, str.115) píše tiež v osemdesiatychrokoch Suzi Gábliková..
Jean-Michel Basquiat:Bez názvu Jean-Michel Basquiat:Catharsis
V počiatkoch boli graffity určitým druhom privlastňovania si územiaprehliadanou menšinou žijúcou na okraji záujmu (čo však dnes už nemusíplatiť), skrotením časti mesta, vydobytím si svojho vlastnéhourbánneho priestoru. Takéto vymedzenie teritória nie je nepodobné istýmkmeňom Novej Guinei kde „ slouží lebky na tyčích coby varování, že jdeo teritorium, které již bylo vymezeno a někomu patří, tak i umělcigrafitty označují svými značkami nárok na území v tomto mechanizovaném,pozdně-industriálním Podsvětí.“(1, str.115) Graffity tak slúžili (a dourčitej miery slúžia) ako nástroj k podmaneniu si určitého urbánnehoúzemia, vytvárajú priestor autonomného sveta s vlastným poriadkom.
Spomínané štvrte boli perifériami nie len v urbanistickom zmysle, alenajmä v zmysle ľudských osudov. Gangy si jednoduchými piktografickýmiznakmi vymedzovali svoje územie, v ktorom platili ich vlastné pravidlá.Prekročiť vymedzenú hranicu znamenalo vstúpiť na cudzie, mnohokrátnepriateľské, územie. Názov Crew (skupiny), či vlastného mena writeratak ohlasoval, komu dané územie patrí a aký poriadok na tomto územívládne. Graffity tak akoby pomyselne oddeľovali jeden typ životnéhoštýlu od druhého. Postriekané múry tak akoby boli na jednej stranevytrhnutým, ukradnutým a ovládnutým urbánnym územím mestskej mládežežijúcej na okraji záujmu, ktorá si nárokovala na svoj vlastný priestorso všetkým, čo k tomu prináleží. Na strane druhej vzburou a reakciou na„odľudštený, fádny a ubíjajúci “dizajn“ megapolis, či uniformný,stádovitý a anonymný život v nich.“(3)
Môže sa zdať, že graffity prienikom do galérii strácajú čosi zosvojho zmyslu, či funkcie, že sú vytrhnuté zo svojho kontextu a stávajúsa len kuriozitou pre “vyšľachteného“ diváka. Galéria môže byť pregraffity umelcov naozaj nepotrebná, tak ako je nepotrebný priestorkamenného divadla pre performerov alebo účastníkov happeningu. Prewriterov je mesto „...jednou obrovskou galériou pod holým nebom apulzujúce davy obyvateľov nechcenými návštevníkmi, divákmi bezvstupenky.“(2) Writeri si zakladajú vlastné príručné galérie, akokroniky svojej práce: „black book obsahuje náčrty writerových piecov -skeče, fotografie hotových vecí, výstrižky z novín...Tak ako umelcimajú galérie, kde vystavujú svoje obrazy, my máme black booky.“(2)Ulica vytvára a poskytuje iný kontext a horizont interpretácii akogaléria, na ulici sú graffity v prvom rade vyššie spomínaným, doslovnýmfyzickým kolonizovaním a privlastňovaním urbánneho priestoru. V druhomrade graffity podmaňujú a poľudšťujú sterilné a anonymné urbánne plochysúčastných veľkomiest, čím ich robia obývateľnejšími. Určite nie jenáhodné a bezvýznamné, že graffity vzniklo práve v spomínaných častiachNew Yorku a našlo svoje najväčšie hniezda, z ktorých sa začalo šíriť,na betónových perifériách veľkomiest.
Vstupom do galérii a etablovaním sa v svete umenia sa graffity staliprírastkom k umeleckým druhom a začali ťažiť z dlhoročnej tradícieumenia. Časť graffity artu si zachovala svoju „klasickú“ živelnúurbánnu podobu inšpirujúc sa pop - kultúrou, komiksom, kaligrafiou,počítačovými hrami, kyberpunkom, atď. Druhá časť inšpirujúca sa týmiistými zdrojmi sa pomocou „bielej kocky“ galérie transformovala.Postgraffity (ako by sme ich mohli nazvať) sa inšpirujú „klasickými“garffitmi a pomocou „výdobytkov“ moderného, postmoderného i súčasnéhoumenia ich posúvajú do nových kontextov a rovín. Súťažný projekt Grafficity – Graffi si ty (zakončený výstavou s totožným názvom varcheologických priestoroch dolnej brány v Košiciach) sa vyznačujeoboma pólmi graffity artu.
Keith Haring: Aids 85(1985) Keith Haring
K postgraffity môžeme radiť konceptuálne ladenú prácu ZuzanySentelikovej využívajúcu graffity ako základ pre vytvorenie graffityfontu, v ktorom následne prepisuje Bukowského báseň: Báseň je mesto,čím sa snaží prebudiť našu zautomatizovanú a anestetizovanú každodennúpercepciu a pobáda nás k „započúvaniu“ sa do jedinečnej reči ulíc amesta.
Zuzana Senteliková
Postupy inštalácie, performance, videoartu a mystifikácie využívaMiroslav Šurka. Jeho inštalácia pozostáva z dataprojekcie, fotografiízamaskovaných writerov a tagov v stuhnutom betóne. Dataprojekciazachytáva performance, v ktorej sa writeri v kuklách svojim tagom(podpisom) v mokrom betóne zaväzujú k vzdaniu sa ilegálne striekanýchgraffitov a betónové tagy vsadené do dlažby košických ulíc majú slúžiť(podobne ako hollywoodske hviezdy s odtlačkami rúk) ako chodník slávytých najlepších.
Miroslav Šurka
Maroš Obšivan prezentuje svoju prácu ako zatiaľ nezrealizovaný konceptopen air galérie legálneho graffity artu v Košiciach. Obšivan vytváramapu a sieť značiek, záchytných bodov, ktorých sledovaním môženávštevník, zdarma a bez vstupenky, vidieť výber toho najlepšie zgraffity artu: „vytvorením týchto bodov chcem pritiahnuť pozornosťširšej verejnosti k street art umeniu a ku graffity. Po meste súrozmiestnené body, ktoré nesú navigačné informácie a zároveň vytvárajúmožnosť hry a hlavne, všetky navigujú k legálnym plochám, kde je možnétvoriť. Mám v úmysle spojiť širšiu verejnosť a graffity umelcov, aby saspolupodieľali na vytvorení kvalitnejšieho prostredia vhodného pre obestrany,“ tvrdí Obšivan. Estetizovaním urbánnych plôch, ako jedného zozákladných motívov graffity artu, sa zaoberá aj víťazná práca projektuGraffi city – Graffi si ty (svojou formou stojaca na hranici graffityartu) Samuela Čarnokého, ktorá symbolicky privádza do vysušeného korytaMlynského náhonu vodu i plávajúce objekty a robí tak tento priestorvľúdnejším a obývateľnejším.
Samuel Čarnoký
Príkladom odlišného interpretačného rámca, respektíve dvoch odlišnýchdiskurzov, ktorý poskytuje ulica a galéria, sa vyznačuje legálna jamsession organizovaná pred Fakultou umení TU v Košiciach Jarom Kyšom, zktorej bolo na výstave prezentovaných šesť vybraných graffity panelov.Nepochopenie graffity štylizovaného ako parte Abú Musáb al-Zarkáwíhovyvolalo medzi náhodnými okoloidúcimi pobúrenie a strach zo šírenia apodpory terorizmu.
Jam session: Jaro Kyša
sasan rone - kwen - type sosIch reakcia však do určitej miery nebola neadekvátna, na verejnompriestranstve môže spomínané graffity naozaj vyvolávať pocit šíreniaterorizmu. Náhodní návštevníci si neuvedomili, že graffity vytvorené naWattsonovej ulici sú súčasťou sveta umenia a priestor, kde sanachádzajú získal štatút open air galérie. Špecifický priestor galérieposkytuje dielu iné spektrum interpretácii ako ulica. Do „bielej kocky“galérie vstupujeme určitým spôsobom predpripravený a po skúsenostiach sumením 20. storočia očakávame aj neočakávané. Veľké štvorcové oleje shákovými krížmi štylizované až do akýchsi byzantských ikon MauriziaCanavacciuola , nie sú propagáciou fašizmu, ale upozornením na určitýproblém estetizácie politiky a vytvárania kultu so všetkým čo s týmsúvisí. A však ich umiestnenie na ulici môže viesť k ich nepochopeniu anáslednej nadinterpretácii ako ku propagácii fašizmu. V galérii sadivák necíti byť dielom bytostne ohrozený. V galérii dielo vstupuje doinej vzťahovej štruktúry ako na ulici, neoslovuje a neatakujepercipienta v jeho prirodzenom prostredí, v galérii si divák zachovávaistý druh estetickej dištancie (čo môže byť výhodou i nevýhodou tohotošpecifického priestoru), respektíve vníma a komunikuje s dielomodlišným spôsobom ako na ulici. S určitým zjednodušením a skreslenímmôžeme povedať, že v galérii berie dielo ako symbol, alebo autonómnyznak, ktorý nepoukazuje len sám na seba, ale aj na čosi iné, na čosi,čo má ďalekosiahlejší a všeobecnejší charakter, ktorý sa môže, alenemusí vzťahovať k svetonázorovej paradigme ako celku. Na ulici budeDuschampova Fontána s najväčšou pravdepodobnosťou pohodeným pisoárom.Pri prechode z jednej vzťahovej štruktúry do druhej, respektíve zjedného diskurzu do druhého, je pre adekvátne pochopenie a zachovanie,čo najväčšieho pôvodne zamýšľaného interpretačného rámca, významu, čizmyslu potrebný „preklad“.
Naznačené dôvody sú príčinou transformácie graffity artu pri prechodedo galérii a vytvárajú rad problémov, ktoré sa konfigurujú v súčasnomteoretickom diskurze o graffiti arte, jeho autenticite a zmysle vgalériách. Graffity a postgraffity umelci, však zdá sa, tento problémdávno preklenuli a vyriešili.
Literatúra:
1. Gábliková S.: Selhala moderna?, Olomouc: Votobia, 1995
2. Uličný P.: Grafitti art – Sprayom proti múru, dostupné na: http://www.bomb.sk
3. Zalová S.: Grafitti – Vojna farieb, dostupné na http://www.bomb.sk
