Písmo:
A-
|
A+
Zabúdam zjavnosť svojich dlaní
v prameňoch mora
biele končeky vĺn
mojich prstov
sa trieštia
o okno autobusu
v klietke
balzamované živé telo
odlievané z bronzu
Dick,
Stretol som ťa na záchode
krvavého
ponoreného v pisoári
ako mi rozprávaš,
že všetko je
dávno,
dávno,
mŕtve.
S oblokom na perách
Vyklonený do búrky
počujem
ako mi po čele steká dážď
Len radiátor tlačí na brade
horúci
ponorený v smalte
a v izbe
dym
bez nábytku
