Teda nie konkrétne doma, lebo to by som musel povysávať alebo umyť riad a až tak ďaleko moja túžba po dobre nesiahala. Mal som len chuť spraviť niečo fasa pre niekoho komu to spraví radosť a mňa to zase až tak veľa stáť nebude. Predstavoval som si napríklad, že existuje nejaká organizácia, ktorá vyzbiera peniaze od dobrých ľudí ako som ja a pre deti z chudobných slovenských rodín prenajme autobus a vezme ich k moru kam by sa inak nedostali. Pozrel na nete a zistil, že taká organizácia sa volá charita. Viac mi nebolo treba, už som sa tešil ako toho malého chudobného parchanta pokúše v mori medúza a keď sa vráti domov bude najväčší frajer v ghete a každému bude ukazovať jazvu od medúzy.
Tak som sadol k internetu a začal googliť, a zistil som že moja radosť bola predčasná. Nakoľko žijem v Bratislave kde každý každého pozná viem že pri výbere charitatívnej organizácie treba byť veľmi opatrný. Každý pozná každého to znamená, že aj ja poznám toho chalana čo robí v kancelárii na charite a pochvaľuje si akú ma super robotu, veď robí pár hodín a zarobí viac ako slušne. A poznám aj toho čo robí čašníka v reštike kde sa často robia veľkolepé charitatívne večere, alebo taxikára čo vozí do na letisko manažéra medzinárodnej charitatívnej organizácie v obleku za 20 litrov. A na to som si dával pozor, ja som chcel dať tie peniaze na autobus pre toho zasrana k moru. To mi tak stačilo, na ubytovanie nech mu už dá niekto iný. Ale v žiadnom prípade som nechcel dávať peniaze na nejakú kancelársku krysu, reprezentačné alebo taxík a už vôbec nie na oblek, na ktorý nemám ani ja. Iste viem, že toto sa nazýva “réžia” a je naozaj potrebná. Ale ja som chcel zaplatiť ten autobus, samozrejme bol som ochotný ústupkom. Napríklad zaplatím ubytovanie alebo jedlo ale v každom prípade to musí byť priamo pre to úbohé dieťa čo sa ešte nekúpalo v mori. Ešte aj to more by som obetoval, nech si ide hoci do Tatier alebo k Balatonu. Kašlať na to.
Predstavoval som si , že nájdem stránku kde bude napísané pošlite peniaze na tento účet ak chcete zaplatiť autobus, na tento ak chcete zaplatiť ubytovanie alebo na tento ak chcete zaplatiť kancelársku krysu. A na konci každému projektu bude vyúčtovanie, na autobus sme vyzbierali toľko a toľko tak decká išli klimatizovaným mercedesom za 100litrov, na jedlo toľko a toľko a všetko sme minuli na chobotnice pre deti, na ubytovanie len toľko a toľko tak smradi spali pod stanom. Ale kdeže, stránok kopec ale všetky o tom, že pošlite nám prachy a už sa viac starať o nič nemusíte, my všetko zariadime. Veď napríklad minulý rok sme poslali tejto škole peniaze a tomuto detskému domovu sme namaľovali plot. Žiadne vyúčtovanie, nič. Len keci bez súvahy a výsledovky. Tak som sa na to vykašlal a bolo mi smutno.
Moje šťastie prišlo asi pred rokom, už ani neviem ako ale dozvedel som sa o stránke www.dobryanjel.sk. Nejaký pán, čo je v plnke povedal: “Ja som ten frajer, čo zaplatí réžiu a vy môžete posielať prachy priamo na autobus”. Konečne som dostal čo som hľadal, utíšil som svoj hlad po dobročinnosti. Nie je to síce presne podľa môjho gusta, lebo mojej bohémskej povahy vyhovuje skôr platenie výletov a tento projekt pomáha len rodinám kde je niekto chorý na rakovinu. Na druhej strane si hovorím, že je to tak možno lepšie a keď dospejem tak to pochopím. Ale hlavne ma teší, že hoci mi každý mesiac z účtu pár korún odchádza vždy príde meno človeka ktorý ich dostal. Možno ich použil na také prízemné ciele ako ich lieky, nájom, hračky alebo jedlo, ale stále dúfam, že ich odkladá a nejaký malý a chorý trtko za ne raz pôjde k moru.
