Hlavným dôvodom, prečo Fico a spol. tento zákon navrhujú, je samozrejme populistické nadbiehanie voličom. Chladný kalkul hovorí, že značná časť voličov je chudobná. A mnohí nenávidia majetnejších ľudí, pretože sú presvedčení, že boháč sa mohol stať bohatým jedine na úkor tých chudobnejších. Že svoj majetok určite získal podlým, zločinným spôsobom. Že mu ho treba vziať a rozdať chudobe. Navyše, slovenská závisť je príslovečná. A obviniť z vlastnej zlej situácie vždy niekoho iného, pokiaľ možno bohatého, je predsa len menej frustrujúce, ako pripustiť možnosť, že niekto je bohatší, pretože sa viac snažil a viac pracoval (hoci, veríte či nie, aj také sa stáva).
Ale ak v prípade korupčných škandálov, tunelovania štátneho majetku a tisícerých spôsobov okrádania daňových poplatníkov štát nedokázal rozkrádaniu zabrániť a vinníkov usvedčiť (pretože boli priateľmi priateľov, všakže), je to zlyhanie štátu a jeho orgánov – polície a súdov. Čo nás až tak neprekvapí, keď je symbolom súdov slimák s logom Harabina a symbolom polície Kaliňák, posielajúci výbušniny letecky po nič netušiacich civilistoch. Prečo by mal práve tento zlyhávajúci štát dostať do ruky zbraň, ktorou môže ohroziť základné ľudské práva a slobody? Prečo by mali byť poctivo makajúci občania vystavení riziku štátneho šikanu? To, že pár bohatých „privatizérov“ a podobných zbohatlíkov azda unikne spravodlivosti, je stále menšie zlo, než kvôli nim tu zriadiť inštitucionalizovanú Sodomu-Gomoru pre všetkých. (Mimochodom, v tej biblickej Sodome bol vraj Boh ochotný uchrániť všetkých, ak sa medzi nimi nájde aspoň desať spravodlivých. Tých spravodlivých je u nás iste podstatne viac.)
Dobre, od Fica by som iné nečakal. Povážlivejšie je, že o podobnú cestu do pekla sa pokúša svojim návrhom zákona aj Daniel Lipšic:
http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3166
A dokonca je kvôli tomu ochotný aj meniť ústavu:
http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3167
Viete si takýto zákon predstaviť v praxi? Hranica, od ktorej sa podľa Lipšica má preukazovať pôvod majetku, je 500-násobok minimálnej mesačnej mzdy (Ficov návrh predpokladá 1500-násobok). To je ale cena trojizbového bytu v Bratislave, nie Bojnického zámku či vily na Bahamách! Ruku na srdce - odkladáte si všetky kúpne zmuvy, faktúry a účtenky? A čo, ak pri rekonštrukcii domu po prarodičoch objavíte zamurovanú zlatú tehlu – prečo by preboha mala pripadnúť štátu, ak na ňu pradedo tvrdo zarábal a skryl ju pre potomkov? (A prečo by mal štát vôbec vedieť o každej finančnej transakcii medzi dvoma súkromnými osobami? To fakt musíme všetko riešiť vo Švajčiarskej banke?) Tvrdím, že jednak je takýto zákon amorálny bez ohľadu na výšku onej hranice, jednak sa obávam, že ak tu raz zákon bude, tú hranicu si mocní môžu v budúcnosti zmeniť podľa svojej potreby. Zákon je nesmierne zneužiteľný – ľahko si predstaviť situácie, keď by štát pomocou neho sekíroval, vyvlastňoval a (po pritvrdení zákona) i zatváral nepohodlných občanov, či celé skupiny ľudí. Zlý a diktátorský režim to dokáže vždy a s prehľadom, ale prečo sa to má uľahčovať demokraticky zvolenej vláde, ktorá tiež podlieha rôznym pokušeniam? Nevraviac o tom, ako krásne by nám prekvitalo susedské udavačstvo. Lipšicov návrh k nemu priamo vyzýva (§3, odsek 2). Finančná polícia síce podľa neho nemá prihliadať na anonymné udania, ale že by tak v praxi naozaj konala, tomu nech verí, kto chce. Na základe podnetu môže potom finančná polícia buzerovať občana podľa svojej ľubovôle, pričom občan má všetko otvoriť, sprístupniť, a v pote tváre zháňať dokumenty, aké si len polícia zmyslí. A pokiaľ finančákov dostatočne nepresvedčí (ha, možnosť korupcie sa priam núka!), vec putuje na súd.
Tu by postihnutý občan mal povinnosť uložiť zábezpeku v hodnote majetku nejasného pôvodu. Ak má štastie, a po nekonečných ťahaniciach by sa mu podarilo súd presvedčiť o legálnom pôvode majetku, súd mu ho vráti. Ak nie, zábezpeka prepadne v prospech štátu (po 5 rokoch dokonca nenávratne). Inak povedané (občania veriaci Jánošíkovi, prosím o pozornosť!): majetok boháča nebude rozdaný chudobe, ale zmizne v pažeráku štátu, ktorý sa tým pádom stane majiteľom nelegálne (?) nadobudnutého majetku. Legalizácia konfiškovaním. Bonbónik!
Aby toho nebolo dosť, citujme z Lipšicovej dôvodovej správy:
Návrh zákona by sa mal používať aj na majetok nadobudnutý pred jeho účinnosťou. Z dôvodu, že finančná polícia, prokuratúra i súd musia vziať ohľad i na majetok, ktorý fyzická alebo právnická osoba vlastnila i pred nadobudnutím účinnosti zákona. V danom prípade sa jedná o takzvanú nepravú retroaktivitu, ktorá nie je v občianskom práve zakázaná. Bodom nula je tu vlastne začiatok ekonomickej aktivity človeka alebo v niektorých prípadoch aj začiatok života. Dokazovanie musí smerovať teda aj do čias pred účinnosťou zákona.
(Potrebuje toto vôbec komentár?)
Takýto zákon je zlo. Šikan občana vrchnosťou. V skutočnosti by to malo byť presne naopak: nie občan, ale vrcholný politik by mal pred verejnosťou dokladovať pôvod svojho majetku. Možno nie povinne, ale kto tak učiní dobrovoľne, môže zvýšiť dôveru voličov.
Fico a spol. už so zákonom raz narazili, keďže Ústavný súd ho (správne) vyhlásil r. 2008 za protiústavný:
http://www.sme.sk/c/4058204/zakon-o-preukazovani-povodu-majetku-je-protiustavny.html
Teraz to ficovci skúšajú znova, dokonca so zmenou ústavy, a Lipšic im hanebne kontruje.
Dúfam, že zákon neprejde. Nie vďaka zdravému rozumu, súdnosti a politickej zrelosti, neprejde vďaka tomu, že priveľa poslancov v parlamente je záujmovo previazaných s rôznymi privatizérmi, tunelármi, skrátka zlodejmi, a v ich záujme tento zákon nie je (Aspoň kým nenájdu spôsob, ako by zákon platil len pre bežných občanov, nie pre vrchnosť – čo tak dať doň hornú hranicu, nad ktorou sa už pôvod majetku opäť nepreukazuje? Povedzme 99 % odhadcovskej ceny penziónu Elektra by bola rozumná hranica, nie?).
Takže ak zákon neprejde, azda budem po prvý raz v živote zlodejom za niečo vďačný. A dokonca Mečiarovi. To jsou paradoxy, povedal by klasik.
.
