V týchto týždňoch prebieha v Istrocheme rozsiahle búranie, ktoré sa týka bývalých výrobní umelých hnojív (predovšetkým superfosfátu a GVH). Priznám sa, v úvode článku trochu zavádzam; nijako ma tie demolácie neprekvapili. Ohyzdné a chátrajúce haly výroby hnojív stoja prázdne už druhé desaťročie, naposledy poslúžili ako kulisy k americkému filmu Behind Enemy Lines, ako ma upozornil jeden diskutér na inom fóre. V rámci všeobecného búrania najstaršej chemickej továrne na Slovensku prišiel tentoraz rad na ne.
Samozrejme, sú to architektonicky bezcenné opachy, a nijaká škoda ich nie je. V Bratislave už zo zemského povrchu zmizli neporovnateľne cennejšie industriálne pamiatky (Kablo, Gumon, Tabaková továreň), v súčasnosti sa vedú tuhé boje o Cvernovku či Matador. História samotnej Dynamitky-Dimitrovky-Istrochemu je plná búrania, okrem iného. Rozdiel je v tom, že účelom demolácií v minulosti bolo uvoľnenie miesta pre nové, modernejšie technológie. Avšak v likvidácii namiesto modernizácie, v likvidácii bez perspektívy pokračovania je čosi pochmúrneho, a myslím, že čosi z tejto pochmúrnosti sa prenieslo i do nasledovnej série dokumentárnych záberov.
Ide o štyri výrobné haly, na fotke Istrochemu z leta 2011 viditeľné v popredí, zatiaľ ešte celé:
.
.
Najstaršia z nich, superfosfátka, ešte v čase publikovania tohoto článku stojí. Stavebne je zaujímavá železobetónovou klenbou skladového sila. Pripomeňme si ju dvomi zábermi, skôr, než (podobne ako tri mladšie, prefabrikátové haly v susedstve) zmizne v prepadlisku dejín; sú to možno vôbec posledné fotky tejto stavby:
.
.
Susediaci sklad superfosfátu je plochou asi najväčšia budova celého Istrochemu. Tu bol ešte celý, vykúka spoza prevádzky GVH:
.
.
Momentálne však dostáva zabrať:
.
.
.
.
Na archívnej fotke cca z r.1970 vyzeral sklad v interiéri takto:
.
.
Zašlá sláva. Dnes možno už len konštatovať: posledná borba vzplála...
.
.
V susedstve sa rozkladala výrobňa a sklad granulovaného viaczložkového hnojiva (GVH), obsahujúceho všetky tri základné biogénne prvky (dusík, fosfor, draslík), ktorých nedostatok v pôde sa kompenzuje hnojením. Áno, podobne ako výroba superfosfátu, aj GVH bolo ekologickou záťažou (úlety prachu v zmesi s kyslými plynmi). Ale človek by povedal, že ekologické záťaže sa dajú riešiť i modernizáciou technológie, nie jej úplným zrušením. (Asi nie u nás.)
.
Výrobná linka GVH vyzerala na archívnom zábere napr. takto:
.
.
Výrobu odstavili a demontovali v 90-tych rokoch. Samotné budovy padajú pod náporom demolačnej techniky teraz:
.
.
.
.
Občas to vyzeralo dosť akčne:
.
.
Ale pokračujme v neúprosnej chronológii skazy a zániku (ani slnečné počasie z toho neurobí optimistickú scenériu):
.
.
.
.
.
.
.
.
Ako sa mení panoráma fabriky, si môžete porovnať na nasledovných obrázkoch (leto 2011 verzus február 2012). Akoby mocný čarodejník nechal zmiznúť výrobne prostriedkov proti burine (v popredí prevádzka Zeazin), v pozadí miznú výroby hnojív:
.
.
.
Ale napokon, dejú sa na Slovensku aj podivnejšie veci. Moderný a skvelo vybavený cukrovar v Dunajskej Strede bol zrovnaný so zemou; načo by sme vyvážali cukor, keď ho môžeme dovážať? Keď môžeme dovážať soľ, ktorú donedávna produkoval Prešovský Solivar? Načo vyrábať trebárs muníciu či vojenskú techniku, keď ju možno doviezť? A vôbec, načo živočíšnu či rastlinnú výrobu, keď sa k nám dostane tovar z členských krajín únie so štedrejšie dotovaným poľnohospodárstvom? (máme azda šancu konkurovať?)
A tak cestou po slovenskom vidieku vídate opustené, rozpadávajúce sa farmy, kravíny, ošipárne, vyklčované ovocné sady, nevyužité polia. Nie je to o nič radostnejší pohľad, než fotky v tejto fotoreportáži. Nuž ale, výrobcovia v Nemecku či Francúzsku potrebujú pre svoju produkciu odbyt, uznajte, nemôžeme ich nechať v štichu.
.
Montážne dielne to nezachránia. Až im pominú daňové úľavy a vládne stimuly, výrobcovia sa kľudne môžu zbaliť a ísť, možno na Ukrajinu, možno ešte ďalej. Čo myslíte, aký osud čaká krajinu, v ktorej sa už pomaly nič nebude vyrábať?
Teda, vlastne to mala byť len fotoreportáž o búraní v Istrocheme. Mojimi komentármi sa nenechajte rušiť, a už vôbec vám nechcem brať ilúzie o svetlejších zajtrajškoch.
.
PS: koho by zaujímala podrobnejšia komentovaná fotoreportáž z Istrochemu (celej fabriky), jednu nájde napríklad tu: http://kotp.railnet.sk/?p=1594
.
