Podľa fundamentalistov, ľudia mimo katolíckej cirkvi by sa ku kauze odvolania arcibiskupa Bezáka vôbec nemali vyjadrovať. Vraj ich do toho nič nie je, a do celého diania v cirkvi takisto nie. To je prvý omyl: kým na cirkev prispievajú z daní všetci, majú plné právo vedieť, ako sa s tými peniazmi nakladá, a všetci majú právo komentovať i personálnu politiku. A toto právo by mali i v prípade odluky; je to právo slobodne vysloviť svoj názor, lebo sme slobodná krajina. A čo je zvlášť závažné, katolícka cirkev formuje myslenie významnej časti slovenskej populácie. Občanov, voličov. Stále platí, že nekatolík sa k jej činnosti nemá čo vyjadrovať? A štát má tiež právo (ba povinnosť) v prípade nejasností okolo financií urobiť v cirkvi na Slovensku audit.
Druhý omyl fundamentalistov znie, že ani sami katolícki veriaci nemajú právo spochybňovať rozhodnutie pápeža, a nemajú ani právo na informácie, prečo bol Bezák odvolaný. To je ako povedať: vy ste tupé ovce, vy smiete len mlčať a poslúchať. My, Bohom vyvolení pastieri, rozhodneme, čo je pre vás dobré, a vám to nebudeme nijako zdôvodňovať. Bohorovná arogancia tupcov, chce sa mi zvolať.
Neprestávam žasnúť. Toto je organizácia, ktorá chce údajne šíriť slovo Božie, a získavať preň ďalších ľudí? Ak by chcela naopak čo najviac priaznivcov stratiť, nekonala by inak, než práve koná. Práve? Dlhodobo. Odstraňuje svojich najlepších ľudí – včera Srholec, dnes Bezák, kto je na odstrel zajtra?
Podľa fundamentalistov, obľúbený kňaz sa previnil už svojou obľúbenosťou. Ak prináša nádej, namiesto aby strašil ohňom pekelným, ak dokáže získať sympatie aj inovercov či bezvercov (napríklad diablovho plemena zvaného liberáli), je to jasný dôkaz, že dielo toho človeka je skazené, nebezpečné, diablom inšpirované. Šup s ním do ohňa! Ah, to už dnes nejde? Tak aspoň odvolať a umlčať!
Samozrejme, som presvedčený, že Bezákovo odvolanie malo konkrétnejšie príčiny; nepoznám ich, ale viem si prestaviť, že možno odhalil nekalé finančné machinácie v cirkvi, na ktoré sa nikdy nemalo prísť, a opovážil sa dokonca niečo zo svojich zistení zverejniť. To sa neodpúšťa.
Nie som veriaci, ale chápem silu a cenu útechy. Preto si cením ľudí, ako bol bývalý arcibiskup Bezák, a nemám dôvod radovať sa z toho, že Vatikán opäť raz ukázal svoju pravú tvár. Neudivuje ma Vatikán, ani Tiso, ani bývalý eštébák a Tisov pohrobok Sokol. To všetko je konzistentné. Naozaj ma udivujú dve iné veci.
Jednak, že sa každý rok ešte nájdu mladí muži, ktorí z najhlbšieho vnútorného presvedčenia a s najlepšími úmyslami prichádzajú študovať bohoslovectvo, a ktorí sa jedného dňa dajú vysvätiť za kňazov. Som si istý, že absolútna väčšina z nich koná s pocitom, že robia dobrú a správnu vec, že toto je ich životné poslanie, že cítia v sebe vnútorný hlas, ktorý ich vedie. Nejdem teraz rozoberať, prečo považujem onen vnútorný hlas za ilúziu a sebaklam; ako vravím, nie som veriaci, a každý môže mať vlastný názor. Je však úprimne ľúto tých mladých ľudí, ktorí netušia, že budú využití, zneužití a zvedení (nemusí to znamenať nič telesné, aby sme sa rozumeli) svojimi nadriadenými, a mnohí prežijú celý život v oddanosti veci, ktorej uverili. S tým možno byť šťastný, pýtam sa len, kde je ich úsudok a kde pôvod tej účelovej slepoty, keď nevidia a nechcú vidieť, do akého spolku vstúpili. Zavše to niekomu z nich dôjde, a vystúpi. Zradca, budú ho opľúvať kolegovia, ale ja vravím: slobodný človek.
Druhá vec, nad ktorou žasnem, je podpora, ktorú u nás katolícka cirkev ešte vždy má. Mimo Poľska a snáď Talianska to už na svete asi neuvidíte nikde. Poslušné slovenské ovečky.
A teraz im zobrali obľúbeného arcibiskupa, a arogantne im odkazujú: „Do našich rozhodnutí vás nič nie je! Pápež rozhodol, pochybnosti sa nepripúšťajú!“
Čo s tým? Riešenie predsa leží na dlani, jasnejšie už ani nemôže byť. Zmeniť klubovú príslušnosť. Veriaci môže byť rovnako veriacim v cirkvi evanjelickej, reformovanej, v jednote baptistov či inde, a môže takisto svoju vieru praktizovať bez akejkoľvek cirkvi ako medzičlánku. Môže sa združiť s podobne zmýšľajúcimi a založiť si nezávislé zoskupenie. Obec si môže namiesto kňaza v konkurze vybrať laického kazateľa. Možností je veľa. Hlavne zanechať tú skostnatenú a z podstaty veci nereformovateľnú organizáciu, nech si ďalej žije svoj život – ale bez vás. Vy ju nezmeníte. Ak ju však opustíte (mnohí), aspoň budú mať tí starci o čom premýšľať. Veľmi to potrebujú. Nejde však o nich; vy veriaci (medzi vami mnohí moji priatelia, príbuzní, známi, ľudia, ktorých si vážim) môžete zostať veriacimi bez pocitu, že si z vás niekto urobil tupé stádo. .
