Destination Berlin...alebo ako prežiť deväť hodín vo vlaku

Ja cestujem len do Kútov

Na cestu sme sa vybrali vlakom EC a samozrejme sme si zakúpili ajmiestenku. Na vlak čakalo v Bratislave pomerne veľa ľudí a po nájdenínašich miest sme zistili, že na nich už sedia cestujúci bez miestenky.Tak sme sa ohlásili...

- Dobrý deň, my tu máme prosím miestenky.

Na jednej z miest sedela staršia pani, ktorá s úsmevom konštatovala...

- Však ja cestujem len do Kútov...

- Ale my tu máme miestenky...

- Ja idem len do Kútov - zopakovala odhodlane pani.

Toto sa ešte párkrát zopakovalo, kým naša spolucestujúca konečneuvoľnila naše miesto. Nanešťastie si našla voľne miesto neďaleko, takžesme až do Kútov mohli vychutnávať jej sťažnosti na Slovenské železnice.



Ako prežiť dlhú cestu?

Toto je základná otázka vždy, keď sa človek chystá stráviť dlhý čas vdopravnom prostriedku...Keďže sme obaja s manželkou fanúšikoviatlačeného slova - zabezpečili sme sa s kopou časopisov a mali sme preistotu po ruke aj knihy. Na manželku však asi doľahla všetka únava astres zo svadby - takže väčšinu cesty jednoducho prespinkala. Ja som sapustil do časopisov a postupne som prešiel cez Týždeň, Týden, Pevnosť azačítal som sa aj do manželkinej Evy (odporúčam každému mužovi občaszalistovať v ženských časopisoch - budete sa diviť, čo všetko tam o náspíšu...). Keďže boli sme stále iba v Prahe, pustil som sa aj do knihy(hodnotná literatúra a obrovských bojových robotoch :-) ) Našťastie somv Nemecku zadriemal aj ja a zobudil som sa len krátko pred Berlínom.



Cestu sme teda prežili celkom bez ujmy a keďže ani hotel nestratil našurezerváciu - sme nadmieru spokojní. Počasie je celkom hnusné, ale tonás určite nezastaví, aby sme išli objavovať Berlín...