Strategická závislosť
Európska únia (EÚ) má totiž pomerne veľké problémy v energetickej oblasti. Spotreba elektrickej energie rastie - zdroje na jej výrobu sa pomaly vyčerpávajú. Keďže mnohé členské štáty majú fóbiu z atómovej energie, tá budúce potreby nemôže pokryť. Alternatívne zdroje sú ešte v detskom veku, zatiaľ s nimi nie je možné vážne počítať. Na výrobu elektrickej energie teda zostáva uhlie a zemný plyn. Uhlie pritom môžeme škrtnúť - spaľovanie uhlia prináša vysoké emisie, ktoré sú nezlučiteľné s Kyotským protokolom. Zostáva teda zemný plyn - čistá a efektívna surovina na výrobu elektrickej energie. Je s ňou iba jeden problém - EÚ zemným plynom disponuje iba v obmedzenej miere.
V súčasnosti spotrebu EÚ v oblasti zemného plynu zabezpečujú hlavne tri štáty - Nórsko, Alžírsko a Rusko. Najväčšími rezervami zemného plynu pritom disponuje práve Rusko - jej export do EÚ sa preto bude v budúcnosti zvyšovať. V súčasnosti je EÚ závislé na energetických surovinách pochádzajúcich z Ruska na 60 %, pričom v budúcnosti sa táto závislosť zvýši na 80 %. Pre budúcnosť teda potrebujeme stabilné a demokratické Rusko - najlepšie Rusko ako členský štát EÚ.
Hodnotové problémy
S členstvom Ruska v EÚ sú však dve veľké problémy. Prvý problém sa týka demokracie v Rusku - respektíve jej nedostatku. Ruská federácia nie je fungujúcou demokraciou v pravom slova zmysle - vlastne ani nemôže byť, veď s demokraciou nemajú žiadne praktické skúsenosti. Kremel v súčasnosti presadzuje paternalistický model, keď kľúčové oblasti spoločnosti a ekonomiky sú pod štátnou kontrolou. O problémoch v oblasti korupcie, ľudských práv a slobody tlači už bolo toho popísané veľa - nedostatky v týchto oblastiach sú vskutku obrovské.
Ak však dokážeme akceptovať ako potenciálny členský štát Turecko, treba dať šancu do budúcnosti aj Ruskej federácii...
Nezáujem
Druhý problém je ešte vážnejší - Rusko v súčasnosti nemá záujem vstupovať do EÚ. Rusko sa stále cíti byť svetovou veľmocou - aj keď ňou už reálne nie je... Súčasné Rusko je ekonomickým trpaslíkom a celú ruskú ekonomiku drží nad vodou iba export ropy a zemného plynu. Boom cien ropy na svetových trhoch nalial do ruskej ekonomiky miliardy dolárov - a preto sa súčasné vedenie cíti byť na koni. Rusko môže navyše EÚ vydierať - divoko rastúca Čína je neskutočne hladná po rope a zemnom plyne a preto Rusko nie je v súčasnosti závislé na dodávkach do západnej Európy.
Situácia sa však môže v budúcnosti pomerne rýchlo zmeniť - Rusko môže ohroziť napríklad práve Čína, ktorá sa postupne posúva na miesto najväčšej ekonomiky na svete. Rusko ako člen EÚ by malo v konkurenčnom boji s Čínou silnejšie postavenie ako Rusko bez strategických partnerov.
Fikcia
Členstvo Ruska v EÚ je v súčasnosti skôr fikciou. Do budúcnosti by však lídri EÚ nemali vylučovať ani túto možnosť. Aby som použil slová prezidenta - rozhodne to nebude ani o rok, ani o jednu dekádu...treba si však túto alternatívu uvedomovať.
Naša energetická závislosť na Ruskej federácii je podľa mňa silným argumentom...
