Prečo sú prvé rady vždy prázdne?

Toto správanie nie je pre mňa novinkou. Študenti na univerzitách, na ktorých učím, majú podobnú deformáciu. Zásadne si sadajú dozadu a prvé lavice zostávajú prázdne a plnia sa jedine v prípade, ak už niet iného východiska. Nič tým nezískajú, ak sa dá, ja sa už automaticky presúvam za nimi. Aby sme študentom nekrivdili, podobné správanie možno pozorovať aj na mojich kolegoch. Ak máme nejakú prednášku alebo konferenciu, kolegovia sa správajú úplne rovnako ako naši študenti.

Čím sa dá takéto správanie sa vysvetliť? Neviem... Možno máme deformáciu zo základnej školy, kde sa učitelia snažili zapájať do hodiny najmä práve prvé rady. Časť nás sa dodnes nerada zapája a ak príde čas na otázky a pripomienky, mnohí sa snažia byť neviditeľní. Asi sa bojíme, že naše otázky a názory sú hlúpe a radšej ich nepovieme na verejnosti. Za tým môže byť nejaká nepríjemná skúsenosť z mladosti, keď učiteľ študenta po vyslovení jeho názoru pred celou triedou odpísal. Potom si už mladý človek dvakrát rozmyslí, či sa v budúcnosti pred ostatnými prejaví. Práve toto považujem za veľký problém nášho školského systému - neučí študentov argumentovať a prezentovať svoje názory a myšlienky a nepodporuje v dostatočnej miere ich sebavedomie.

Ak sa však vrátim k úvodnej prednáške - predpokladám, že tam prišli takí záujemcovia, ktorí sa o danú problematiku zaujímajú a aspoň zbežne sa orientujú v ekonomike. Predsa sa rozhodli, že je bezpečnejšie sedieť čo najďalej od prednášajúceho.

Ako hovorí klasické klišé - Medzi nebom a zemou jestvujú veci, ktoré sa vymykajú ľudskému chápaniu...