Ako som nakupoval 30 metrov ozdobného zlatého drôtiku...

Bol som v obchode so sestrou, ktorá je väčšou expertkou na dizajn a krásne veci ako ja. Nakúpili sme všetko, čo sme chceli - zobrali sme aj rolku ozdobného drôtiku zlatej farby. Došli sme k pokladni a postavili sme sa do radu. Slečna pri pokladni bola trochu poooomalšia, takže aj keď boli pred nami iba dvaja, čakali sme viac než päť minút...

Show sa však začala až vtedy, keď sme sa dostali na rad... Slečna komótne blokovala naše veci a keď došla k ozdobnému drôtiku, prehlásila:

- Ozdobný drôtik sa predáva na meter. Koľko si prajete?

- No, asi celú rolku...

- Tak to musím odmerať.

So sestrou sme sa na seba pozreli - ako to chce zrealizovať? Hádam to nechce odmotať celé??? Ale veru že áno... Slečna vytiahla spod pultu pevný krajčírsky meter a začala meter po metri odmotávať celý drôtik. A odmotávala, a odmotávala...pričom odmotaná časť začala vytvárať zamotanú guču drôtu. Po istom bode ma prešla trpezlivosť a spýtal som sa:

- Slečna, koľko to je zatiaľ metrov?

-26.

-Tak 30 metrov bude stačiť prosím...

Slečna konečne odmotala 30 metrov a začala rozmýšľať, čo s odmotaným - a riadne zamotaným - drôtom. Už som videl, že dospela k jednoduchému rozhodnutiu - naložiť rýchlo celú guču drôtu do igelitky. Prišla našťastie jedna staršia pracovníčka a po jej dohovore začala slečna tých 30 metrov drôtiku namotávať na druhú rolku...Nešlo to ľahko, keďže drôtik má tú tendenciu, že sa riadne zamotáva...Nevedel som sa pozerať na jej trápenie, takže som jej pomohol a po dlhých minútach sme drôtik spoločnými silami namotali naspäť...

Po tom všetkom som už ani nebol prekvapený, že na drôtik mi slečna musí vypísať účet ručne a môžem zaplatiť iba v hotovosti, kým ostatné môžem zaplatiť aj kartou :-)

Po zaplatení (celý proces trval tak 25 minút) sme predajňu opúšťali s pocitom - kto to nezažil, neuverí...

Čo už? Dúfam, že v blízkej budúcnosti už ozdobný drôtik potrebovať nebudem :-)