Už len 333 hodín do svadby...

Trochu som nervózny z organizačnej stránky svadby. Kto už svadbu organizoval, vie, čo všetko treba zabezpečiť. Pre ostaných zopár príkladov - šaty, obrúčky, sála, menu, autá, autobus, zákusky, torty, oblek, pozvánky, kostol, kvety, hudba, zasadací poriadok, víno, ovocie, nápoje, slané pečivo, krabice na výslužky...a dalo by sa pokračovať. Aj keď všetko už máme zabezpečené (dokonca si dnes aj môj otec kúpil nový oblek - k čomu mu touto cestou gratulujem :-) ), človek stále rozmýšľa, čo sa môže pokaziť a čo ešte chýba.A nie som sám. Mame sa snívalo, že bola na našej hostine a hostia nemali čo jesť (typická mama, kráľovná kuchyne). Mojej Láske sa snívalo, že neprišli hudobníci...a napokon mne sa snívalo, že sme nemohli nájsť farára. Prípravami žijú obe rodiny už niekoľko mesiacov. Ako hovorí moja Láska (ináč šikovná blogérka), druhú svadbu si už určite dá zorganizovať wedding plannerke :-).To všetko je však druhoradé. Dôležité je, že pred oltárom budem čakať ženu, ktorá mi zmenila život a ktorú nesmierne milujem. Sme spolu iba deväť mesiacov, ale bolo to najkrajšie obdobie môjho života a vime, že takto to bude pokračovať. Čítal som, že by som mal mať pochybnosti a zajačie úmysly. Ja ich však nemám, teším sa na náš spoločný život...však už bývame niekoľko mesiacov spolu a vychutnávame si každú spoločnú chvíľku. P.S. Malý príklad o tom, ako si čítame myšlienky. Hovorím Mary, že idem písať príspevok na blog. Ona, že koľko ti bude trvať? Ja, že asi 15 minút...O čom to bude? Hovorím, o Ficovi už nie, je to tu trochu preficované...Ona sa zadívala na mňa a pýta sa - Nebude sa to volať náhodou 333 hodín do svadby? Čo dodať?Nič, len ju milovať - ňukinu jednu :-)