Písmo:
A-
|
A+
Je klamstvo, ktoré si šepkáš o tretej ráno,
keď pôsobíš úprimne, zraniteľne a skutočne.
Aj pravda má v tú hodinu masku —
a tá jej ti sedí dokonale.
Nie je spomienkou. Nie je zajtrajškom.
Je prázdnotou medzi údermi srdca,
obrysom niekoho, koho si nikdy nestretol,
jazva po amputácii srdcového svalu —
necítiš ju
no predsa ti chýba
ako detský domov zo sna,
do ktorého sa už nedá vrátiť.
Hovoríš s ňou potme,
lebo vtedy ticho rozpráva najplynulejšie —
a ty si vtedy dokonalý
v predstieraní,
že už nečakáš na niekoho,
kto v skutočnosti nikdy nebol.
