Univerzita života v Lidli (3. časť: Moment prekvapenia)

Písmo: A- | A+

V manchesterskom Lidli som pracoval v rokoch 2005 až 2009, aby som si mohol finančne dovoliť štúdium na University of Manchester. Táto skúsenosť mi dala rovnako veľa, ako samotné štúdium.

Pokračovanie 2. časti.

Moment prekvapenia

Práca v predajni, ktorá susedila s najnebezpečnejšou časťou Manchestra – Moss Side, prinášala aj určitú dávku nebezpečenstva a prekvapenia. Za 4 roky som preto zažil aj veľa zlodejov a rôznych incidentov, na ktoré je len veľmi náročné byť vopred pripravený a pohotovo reagovať. To musíte jednoducho zažiť.

Najčastejšie sa kradol tvrdý alkohol a mäso. Alkohol nakoniec umiestnili k poslednej pokladni, takže ak tam niekto išiel, tak sme si to všimli a zákazník bol navyše lepšie vidieť na bezpečnostných kamerách.

Keďže sme mali asi najnebezpečnejšiu predajňu a zároveň predajňu s najväčším počtom zákazníkov, tak nájsť kvalitného SBS-kára, ktorý aj dlhodobo u nás vydržal, bol dosť problém. Niekedy dokonca chodili dvaja naraz.

SBS-kár musel mať okrem pozornosti a sily aj rýchlosť a vytrvalosť, keďže niektorí zlodeji zdá sa, že vo voľnom čase trénovali šprint na Hry Commonwealthu.

Čik-čik domček v mešite

Jedného dňa sa stalo, že pravidelný zlodej, prezývaný „šprintér“, znova ukradol fľašu vodky jeho obľúbenej značky Putinoff a utekal s ňou smerom ku Manchesterskej centrálnej mešite. Tentokrát sa na neho SBS-kár Larry dobre pripravil a už nejaký čas nosil do obchodu namiesto topánok čierne tenisky. Keby som vtedy nemal šichtu, tak tomu neuverím. Šprintér vyštartoval aj s vodkou v ruke akoby namiesto štafetového kolíku. Larry bol našťastie pripravený a hneď vybehol o pár sekúnd za ním. Ešte v živote som naživo nevidel niekoho tak rýchlo utekať. Po asi pol hodine prišiel Larry celý zničený naspäť a povedal nám, že šprintér sa išiel skryť pred ním do mešity a že tam už za ním nešiel. Po tomto incidente som už o šprintérovi nepočul.

Manchesterská centrálna mešita (Manchester Central Mosque and Islamic Centre)
Manchesterská centrálna mešita (Manchester Central Mosque and Islamic Centre) 

Scéna ako z akčného filmu

Pri tomto incidente som nebol, ale videl som ho z kamerového záznamu. Jeden zákazník sa chcel predbehnúť pred ostatných, keďže mal iba jednu fľašu alkoholu. Zákazník čakajúci pri pokladni ho však nechcel pred seba pustiť a postavil sa mu do cesty. Zákazník s fľašou v ruke po krátkej slovnej výmene neváhal a udrel fľašou po hlave blokujúceho zákazníka. Fľaša sa rozbila ako v akčnom filme a „rozbíjač“ následne pokojne vyšiel z predajne, ako keby sa nič nestalo. Zranenému zákazníkovi zavolali sanitku, ale našťastie - a to bolo asi najväčšie prekvapenie – sa mu nič vážne okrem mierneho porezania nestalo.

Na zamestnancov s nožom

Manchester má podobne ako Londýn a iné väčšie mestá v Anglicku problém s tzv. knife crime (zločin s nožom, útoky nožom). Keďže krajina pomerne silno reguluje strelné zbrane, tak zločinci v Británii často ako svoju „weapon of choice" používajú nože. Dokonca ani policajti strelné zbrane bežne so sebou nemajú. Raz jeden zákazník vytiahol nôž na SBS-kára, ktorý sa ho snažil pri krádeži mäsa zastaviť. SBS-kár sa nato utiekol schovať do kancelárie a nás nechal napospas „nožíkárovi“. Zlodej našťastie v pokoji odkráčal von aj s kusom mäsa za asi 10 libier. Ten nôž mal teda asi dvojaké využitie. A ten SBS-kár u nás tiež dlho nevydržal.

Keď príroda volá

Ťažko by ste našli v podobnej predajni verejné záchody. Jedna mamička so synom sa jedného dňa dožadovala záchodov, ale keď jej vedúci slušne vysvetlil, že tie sú len pre zamestnancov, tak jej synček sa - viete čo - na dlážke v sekcii ovocie a zelenina. Viem to preto, lebo hádajte, kto to upratoval?! Odvtedy sme mali inštrukciu, že keď bolo treba ísť zákazníkovi súrne na WC a dožadoval sa toho, tak sme mu mali umožniť využiť záchod pre zamestnancov.

JB a jeho holky

JB [čítaj: džej bí] bol bezdomovec, ktorý pravidelne okupoval Whitworth Park hneď cez cestu oproti našej predajni. To, čo si vyžobral, prišiel k nám minúť na vínko a nikdy sa nezabudol pochváliť, keď vyžobral viac, že mu ešte zostalo aj na služby miestnych pouličných spoločníčok. To bol život! Vždy s nami vtipkoval a bol ráno pravidelne prvým zákazníkom, keďže na neho už doliehali absťáky. Keď som ho videl alebo obsluhoval, tak som si vždy spomenul na tú rozprávku/bájku o lúčnom koníkovi a mravcoch a snažil sa prehodiť nejakú vtipnú poznámku. Ak ho v tom parku alebo niekde v uliciach Manchestru stretnete, tak mu prosím odkážte, že ho pozdravujem a že nech to s tým pitím nepreháňa a radšej si našetrí na luxusnejšiu spoločníčku!

Whitworth Park, Manchester
Whitworth Park, Manchester 

Koniec.

Skryť Zatvoriť reklamu