Vďaka F. Mikloškovi sme sa nedávno dozvedeli, že Ivan Korčok je umiernený konzervatívec (video tu). Aj pre mňa samotného to bolo trocha prekvapenie, keďže prezentácia v médiách – či už mainstreamových alebo alternatívnych je skôr taká, že je to čistý liberál / progresívec.
V aktuálnych prezidentských voľbách sa budem ja okrem iných kritérií rozhodovať aj podľa toho, kto ľudí na Slovensku a aj Slovákov žijúcich mimo Slovenska skutočne spája, alebo chce spájať a je ochotný si sadnúť, diskutovať a rešpektovať názor aj opačný, možno až radikálne opačný. Takého kandidáta však zatiaľ v ponuke nevidím. A teda rozhodnutý koho voliť, ešte nie som.
Odkaz pani prezidentke Čaputovej, resp. zamyslenie sa nad tým, ako by mal prezident pristupovať a komunikovať aj s tými, s ktorými vyslovene nesúhlasí, som už písal (viď starší blog Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?). Na záver jej funkčného obdobia však skôr hodnotím, že sa tým príliš neriadila. Je to škoda, lebo možno by jej to pomohlo nielen deeskalovať agresivitu a polarizáciu v našej spoločnosti a možno aj útoky na jej osobu, ale mohla byť prezidentkou aj druhé funkčné obdobie.
Momentálne podľa prieskumov ťahá za kratší koniec pán Korčok oproti pánovi Pellegrinimu. V druhom kole sa s najväčšou pravdepodobnosťou voliči Harabina, Danka, Forróa, Kotlebu a ďalších kandidátov priklonia skôr k Pellegrinimu, alebo zostanú doma (prieskum tu).
Čo by však mohlo pomôcť nielen Korčokovi, ale aj deeskalácii napätia v spoločnosti by bolo to, čo som už radil v predchádzajúcom blogu. Pán Korčok, ak chce byť skutočne prezidentom všetkých občanov, tak to má šancu ukázať už teraz a to tak, že prijme pozvanie aj do diskusných relácií a podcastov alternatívnych (pre niekoho „konšpiračných“ alebo „dezinformačných“) médií a že bude diskutovať a odpoveď na otázky aj tým, ktorých väčšina jeho skalných fanúšikov nazýva „dezolátmi“, „dezinformátormi“, „konšpirátormi“, prípadne ešte horšie.
Argument o ich legitimizácii svojou účasťou som už počul a moja odpoveď je v blogu Fico, Blaha, Mazurek a Chmelár – prečo s nimi (ne)diskutovať. Korčokovi voliči sú dostatočne inteligentní (aspoň to o sebe niektorí často hovoria), takže snáď by uverili jeho potenciálnemu vysvetleniu, že do tých médií neprijal pozvanie preto, že ich chce svojou účasťou podporiť alebo legitimizovať. Ale že sa tých diskusií účastní preto, lebo sa chce prihovoriť aj druhej polovici Slovenska, ktorú chce tiež ako prezident reprezentovať a načúvať jej názorom a záujmom. Nemusí s nimi súhlasiť, ale chce s nimi aspoň diskutovať a porozumieť im. Koniec koncov, má na to všetky predpoklady – veď je to kariérny diplomat. Nebude to fungovať na všetkých, ale pár percent navyše by z toho mohlo kvapnúť.
Nemôže to však byť kalkul. Voliči musia vidieť a cítiť, že je o tom úprimne presvedčený. Iba tak nestratí svojich doterajších voličov a nových môže len získať. Pokiaľ sa chce inšpirovať v zahraničí, tak o niečo podobné sa pokúša aj americký prezidentský kandidát Robert F. Kennedy Jr. - pôvodne označovaný ako liberálny a dnes skôr ako „alternatívny“. Nie je médium alebo podcast, či už mainstreamové alebo nemainstreamové, ktoré by odmietol. Chce osloviť nielen voličov jeho pôvodne materskej Demokratickej strany, ale aj Republikánov a nezávislých voličov. Aj preto možno zamieša kartami v novembrových amerických voľbách.
Odkaz Beňadikovej
Možno sa slovenskí prezidentskí kandidáti a ani my ako občania nezhodneme na otázkach legalizácie marihuany, práve na umelé prerušenie tehotenstva, homosexuálnych manželstvách a ani príčinách vojny na Ukrajine. Na pomoci ľuďom v núdzi ako boli Zuzana a jej Paťka (tragická správa o nedávnej nehode v Beňadikovej tu) sa však snáď zhodneme. Práve pre ľudí a pre situácie a podmienky, akým na Slovensku čelili a čelia, musia nielen naši lídri, elity a prezidentskí kandidáti, ale aj my ako bežní občania hľadať cestu k sebe.
