Písal som už o kultúre rušenia, o konfirmačnom skreslení, o názorových bublinách, o rodinách a priateľoch, ktorí sa už nedokážu kvôli svojim rôznym názorom ani normálne porozprávať a prestali sa preto aj stýkať.
Akokoľvek môžu byť jedni nadšení a druhí sklamaní z výsledku posledných parlamentných volieb, nesmieme sa medzi sebou prestať slušne rozprávať, diskutovať a hlavne počúvať sa.
Nová vláda stavia bariéru medzi ňu a skupinu „nepriateľských“ médií. Tie sa cítia ohrozené a argumentujú demokraciou a povinnosťami vlády informovať.
Nový mainstream?
Na druhú stranu tu máme ešte donedávna alternatívne, pre niekoho „konšpiračné“ alebo nemainstreamové médiá. Tie aj vďaka výsledku volieb ukázali, že sú relevantným hráčom v slovenskej politike a paradoxne možno novým (vládnym?) mainstreamom, ktorý dokáže ovplyvniť myslenie a voľbu významnej časti našej spoločnosti.
Asi každý očakáva, že základnou úlohou informačných médií by malo byť informovať. Asi každý bežný človek zároveň očakáva, že by médiá mali informovať objektívne, pravdivo, presne, nezaujato, nezávisle. Obzvlášť, keď tieto prívlastky samy o sebe používajú a oficiálne sa nehlásia alebo nepodporujú žiadnu jednu ideológiu alebo stranu.
Okrem verejnoprávnych médií sú však všetky médiá súkromné podnikateľské subjekty, ktorých hlavným cieľom je vytvárať zisk – inak by neprežili. Dnes však už žijeme v ére nových médií, z ktorých hlavnú, resp. významnú časť tvoria sociálne médiá a rôzni tvorcovia občianskej žurnalistiky, youtuberi a podcasteri. Tvorcovia so zanedbateľným rozpočtom dokážu z hľadiska diváckeho záujmu a neraz aj kvality a vplyvu konkurovať aj najväčším mediálnym hráčom na trhu.
Zmena podnikateľského modelu
Zmena mediálnych pomerov a stále narastajúca konkurencia a zmenšujúci sa koláč príjmov z reklamy preto vedie tradičné médiá k zmene podnikateľského modelu a správania. Musia sa ešte viac zameriavať na svojich pravidelných predplatiteľov a verných fanúšikov, musia bojovať o čo najviac interakcií na sociálnych médiách (kliky, zdieľania, lajky). Musia sa tak ešte viac prispôsobovať tomu, čo presne chce ich divák alebo čitateľ a dávať mu najviac toho, po čom túži a čo ho najviac zaujíma – akokoľvek škodlivé alebo nezdravé to pre neho môže byť.
Toto postupne vedie aj kedysi nebulvárne médiá ku snahe za každú cenu šokovať, prinášať negatívne správy a kontroverzné a konfliktné témy, úderné a clickbait titulky, atď. Čoraz častejšie preto využívajú stratégie youtuberov a youtube kanálov, ktoré cielia na konkrétnu skupinu divákov a aj keď možno ani sami nie sú o tom vždy úplne presvedčení čo a ako šíria, vedia čo najviac predáva, na čo kto a kedy najviac kliká a zdieľa. Vedia, čo prinesie najviac pozretí a tým aj zisku z reklamy. Len tak dokážu zarobiť a prežiť.
Výsledkom je, že slovenské tradičné médiá postupne podobne ako už dávno tie mainstreamové v Spojených štátoch amerických, strácajú svoju akú-takú objektívnosť a vyváženosť a stávajú sa čoraz viac aktivistami presvedčenými o svojom názore alebo ideológii.
Extrémna polarizácia amerických médií
Mediálne prostredie v USA je typické svojim aktivizmom a polarizáciou. Na jednej strane tu pôsobia jasne liberálno-ľavicové a Demokratickej strane naklonené médiá hlavného prúdu - napríklad Washington Post, New York Times, CBS, ABC, NBC, CNN, MSNBC. Druhá strana mediálneho spektra je zas jednoznačne konzervatívno-pravicová, otvorene podporujúca Republikánsku stranu a aj keď z hľadiska zastúpenia tradičných médií počtom chudobnejšia, ale napriek tomu podobne vplyvná. Okrem aj na Slovensku dobre známej televízie Fox News sú tu napríklad kanály Newsmax a OAN (One America News).
Priestor v strede je takmer úplne prázdny. Ten kedysi hrdo a dlhé roky držala spravodajská televízia CNN. Paradoxom je, že niektorými americkými komentátormi bolo CNN kritizované práve zato, že je až príliš neutrálne, stredové a bez názoru. Novinári a moderátori zo CNN boli kritizovaní zľava aj sprava za to, že im dostatočne nezáleží na tom, čo sa v USA a vo svete deje a že by mali s tak vplyvným nástrojom ako je najznámejšia spravodajská televízia na svete vyvinúť väčšiu snahu ovplyvniť nielen myslenie svojich divákov ale aj dianie doma a vo svete! To, čo im bolo vyčítané, mne zas plne vyhovovalo. Názor som si na základe faktov mohol vytvoriť sám.
Avšak približne okolo roku 2017 sa zo CNN postupne stal jeden z hlavných nástrojov mediálneho boja proti bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, Republikánom a konzervativizmu v USA. Zaradila sa tak k už veľkej skupine liberálno-ľavicových médií. Ak neveríte mne, tak snáď budete novinárskej legende, ikone a tvári CNN – už zosnulému Larrymu Kingovi (1933 - 2021). Ten to pekne v roku 2018 zhrnul, keď o svojom bývalom dlhoročnom zamestnávateľovi povedal: „CNN už dávno nerobí správy... CNN robí Trumpa.“ (odporúčam pozrieť si celé zhrnutie L. Kinga o stave amerických médií – video je aktuálne zablokované, keďže bolo pôvodne odvysielané na RT).
Môže mať novinár vlastný názor?
Všetci sme si asi plne vedomí toho, že aj novinári majú svoje politické názory a presvedčenie. Moje očakávanie (a snáď aj viacerých čitateľov tohto blogu) od novinárov je správať sa apoliticky, neutrálne, nezávisle, profesionálne a hľadať pravdu – nech je akokoľvek bolestivá. O to viac, keď to verejne vyhlasujú.
Kritizovanie politikov je potrebné a nevyhnutné. Keď však kritizujete neustále iba jednu stranu, nafukujete všetko zlé, čo urobila aj neurobila, ignorujete alebo minimalizujete dôležitosť takmer všetkého dobrého čo urobila; a naopak ignorujete všetko negatívne o protistrane, tak je každému jasné, o čo tu ide a že médiá a novinári už dávno nerobia to, čo sa od nich očakáva, ale stali sa tým, čo slovenský komentátor Dag Daniš v roku 2020 označil ako kampaňovú žurnalistiku.
Aj novinári sú však len ľudia a je niekedy ťažké sa odosobniť a zachovať si maximálnu mieru profesionality. Neviem či by som ja bol schopný písať nestranne a profesionálne o niekom, kto je obvinený z vraždy môjho kolegu alebo priateľa a o kom som presvedčený, že to urobil. Aj ja som niekedy obeťou konfirmačného skreslenia, avšak snažím sa vyhľadávať také zdroje, ktoré sa snažia priniesť čo najviac komplexný a presný pohľad na vec. Obzvlášť keď mám zodpovednosť voči mojim vysokoškolským študentom im tento komplexný obraz poskytovať.
Mediálna Amerika na Slovensku
V USA sú médiá výrazne polarizované a dovolím si tvrdiť ako pozorovateľ, že sú dnes polarizované viac ako kedykoľvek predtým. To čo už dlhé roky vidím v USA však začínam posledné roky vidieť v narastajúcej miere aj na Slovensku. Okrem toho, že ma to ako konzumenta rozčuľuje, keďže nato, aby som si urobil aký-taký skutočný a komplexný obraz o čomkoľvek čo sa v našej spoločnosti deje, si teraz musím overovať informácie z viacerých zdrojov, ktoré tú istú faktickú informáciu podávajú často úplne odlišne. A dokonca niekedy jedna alebo druhá skupina médií niektoré zjavne pre ne nepohodlné fakty a správy nezverejňuje vôbec. Bežný konzument iba jednej alebo druhej skupiny médií, prípadne iba jedného konkrétneho média tak nemá šancu vytvoriť si ucelený a presný obraz o dianí v spoločnosti. Inak povedané - stáva sa ľahko manipulovateľným.
Pre niekoho je to práca alebo koníček tieto informácie sledovať a vyhodnocovať a byť schopný sa k tomuto ucelenému obrazu čo najviac priblížiť. Avšak čo zvyšok populácie, ktorá nemá ani čas a ani schopnosti nato tieto správy filtrovať, rozpoznať manipuláciu, zahmlievanie alebo vynechanie kľúčových faktov, tlačenie klamlivých naratívov a iné formy bežnej ale aj menej očividnej mediálnej manipulácie? (Viac informácií o rôznych technikách v mojom staršom blogu tu.) Čo je však ešte nebezpečnejšie je, aký dôsledok tieto informácie, ich selekcia a forma ich podania má na našu spoločnosť a každodenný život.
Namiesto toho, aby sme sa všetci zameriavali hlavne na to, čo nás spája a aby sme spoločne riešili problémy, ktoré trápia drvivú väčšinu obyvateľov na Slovensku; svoj limitovaný čas a energiu venujeme zástupným témam, problémom, ktoré sa nás ani netýkajú, alebo ktoré vyriešiť nedokážeme. Výsledkom sú nielen nepostavené nemocnice, chýbajúci lekári a sestričky, nedokončené diaľnice a zbytočné odvrátiteľné úmrtia na Slovensku, ale aj rozhádaná spoločnosť a pokazené vzťahy v rodinách.
