Okrem už dlhšie otvoreného frontu medzi tradičnými médiami a „dezinformačnými“, „konšpiračnými“, „alternatívnymi“ a inak onálepkovanými médiami sa akoby otváral nový front aj medzi doteraz navzájom aspoň na verejnosti sa tolerujúcimi tradičnými médiami a ich novinármi. Je toto koniec tolerančného patentu medzi liberálno-progresívnymi médiami na jednej strane a stredovo-konzervatívnymi médiami hlavného prúdu na strane druhej?
Po amerikanizácii slovenských médií (blog tu) sa zo studenej vojny dokonca už aj medzi tradičnými médiami stal v posledných dvoch týždňoch akoby otvorený konflikt. Dag Daniš (denník Štandard) síce už niekoľko rokov upozorňuje na kampaňovú žurnalistiku v réžii jeho slovenských novinárskych kolegov, avšak bolo to iba minulý týždeň, keď došlo počas verejnej diskusie Rešpektujem iný názor k nebývalej, ale pre mňa ako pozorovateľa zdravej, potrebnej a hlavne slušnej konfrontácii medzi ním a Vladimírom Šnídlom z Denníka N. Pozrite si sami video tu (napríklad od 1:05:25 do 1:09:50):
V podobnom duchu nedávno narušil asi doteraz platnú nepísanú dohodu o neútočení aj Branislav Král (TA3), keď kriticky hovoril v úvode relácie V politike (10. 11. 2024) o „angažovanej a aktivistickej žurnalistike“ na Slovensku. Video jeho úvodného komentára tu.
Síce nikoho a ani žiadne médium konkrétne nepomenoval, ale reakcia alebo ak chcete „protiútok“ sa dostavil o 2 dni. Medzi inými zareagovali svojim „hit piece-om“ Aktuality.sk, ktoré informovali okrem iného aj o Královej politickej minulosti. Článok tu.
Médiá sú len obrazom spoločnosti, ktorý však majú moc aj vytvárať. Uvidíme, ako budú pokračovať aj ich otvorené prejavy polarizácie. Paradoxne, mohla by to byť práve väčšia transparentnosť v ich názoroch a presvedčeniach, a zároveň otvorená, vecná a slušná diskusia a polemika o nich, ktorá by mohla viesť k deeskalácii aj celospoločenského napätia.
