Pobaltie je stále relatívne neobjavený región, kde sa miesia vplyvy západnej, východnej a severnej Európy, pričom na rozdiel od mnohých iných európskych miest sa tu nebudete predierať davmi turistov.
Každý si tu príde na svoje. Od zachovaného historického centra zapísaného v UNESCO, cez secesnú architektúru Art Nouveau v kontraste so štvrťou Kalncielma s prevažne drevenými domami, rozsiahle parky s bývalými vodnými priekopami obklopujúce historické centrum, zaujímavé múzeá až po desiatky kilometrov dlhú piesočnatú pláž na pobreží Baltského mora ako z reklamy na cestovnú kanceláriu. V okolí sa nachádza viacero národných parkov a za štyri hodiny sa dá dostať do estónskeho Tallinnu či litovského Vilniusu.
V tomto blogu sa zameriam najmä na to, čo ma na lotyšskom hlavnom meste zaujalo v pozitívnom, ale aj negatívnom zmysle.
Jednosmerky umožňujúce buspruhy a cyklopruhy
Riga má dobre štruktúrovanú uličnú sieť, ktorú v posledných rokoch pretvorili na systém jednosmeriek. Vďaka nemu vznikol priestor pre spravodlivejšie využitie verejného priestoru. To umožnilo realizáciu buspruhov takmer na každej ulici, ktorou premáva MHD a vyhradenie bezpečných pruhov pre cyklistov v oboch smeroch.
Cyklopruhy boli niekde súčasťou buspruhov, inde boli oddelenými časťami ciest, občas aj chodníkov, ale podstatné je, že boli zreteľne oddelené a umožnili rýchly presun cyklistov po celom meste. V Rige nebudovali stovky metrov cyklochodníkov ročne za státisíce eur. Vybudovali celú sieť a za podstatne menej peňazí. Sieť, ktorú môžu cyklisti využívať bez toho, aby išli “odnikiaľ nikam”, ale naozaj kdekoľvek potrebujú.
Cyklochodníky vyznačené vodorovným dopravným značením postupne výškovo oddeľujú od ciest, tento proces bude ešte pár rokov trvať, ale už dnes je veľmi bezpečné využívať bicykel či kolobežku na prepravu.
Dlhá zelená pre chodcov
Dĺžka zelenej ma milo prekvapila. Keď som v Košiciach pár metrov od priechodu a blikne zelená, radšej pobežím, aby som stihol prejsť. V Rige trvala zelená pre chodcov často aj pol minútu, čo umožňovalo bezpečný prechod aj cez širšie komunikácie. Navyše ani raz som nemusel čakať na ostrovčeku uprostred cesty, prechod bol vždy plynulý a ostrovčekov bolo minimum - s výnimkou miest, kde bola zastávka električky či mestská diaľnica si ani ostrovčeky nevybavujem.
Súčasne na zelenú nebolo potrebné príliš dlho čakať, chodci ju dostávali zhruba po minúte. Možné to bolo zrejme vďaka tomu, že ulice boli prevažne jednosmerné, ale aj pre často sa vyskytujúci zákaz ľavého odbočenia. Na to boli vyhradené len niektoré križovatky, čo výrazne urýchľovalo aj automobilovú dopravu. Pre cezpoľných môže byť také obmedzenie do určitej miery limitujúce, ale vďaka dobrému dopravnému značeniu sa dalo ľahko orientovať.
Košiciam by zjednosmernenie ulíc tiež výrazne pomohlo. Získali by sme tým priestor na buspruhy, cyklopruhy, zeleň, parkovacie miesta pre autá ale aj kolobežky a bicykle a v neposlednom rade aj väčšiu plynulosť všetkých druhov dopravy.
Dizajn ulíc ako z katalógu
O výhodách dizajn manuálov som už písal mnohokrát. Aj Riga je dôkazom, že manuály sú silným nástrojom v rukách samosprávy, vďaka ktorým môže výrazne zlepšiť kvalitu života svojich obyvateľov.
Evelīna Ozola pracuje ako hlavná mestská dizajnérka s cieľom vytvoriť jednotný vzhľad verejného priestoru v Rige. Výsledky jej práce sa už prejavili na mnohých uliciach, ktoré boli pretvorené podľa nových pravidiel. Tie sa týkajú mnohých detailov, ako sú lavičky, odpadkové koše, stojany na bicykle, zastávky, vonkajšej reklamy ale aj vonkajších materiálov, z ktorých ulice pozostávajú.
Katalóg manuálov slúži aj súkromným developerom, ktorým dáva inštrukcie, aby vedeli svoje projekty zapasovať do mestského dizajnu.
Dostatok priestoru na parkovanie kolobežiek a bicyklov
V Rige som takmer nezažil parkovanie zdieľaných kolobežiek a bicyklov na chodníku. S týmto problémom sa stretávame bežne v Košiciach, pričom riešenie je prekvapivo jednoduché. Na každej ulici bol vyhradený dostatočne kapacitný priestor pre parkovanie týchto dopravných prostriedkov. Vytvorili ho vďaka vyššie popísaných zmenám a tieto parkovacie plochy sa obvykle nachádzali na začiatkoch/koncoch ulíc resp. pri priechodoch pre chodcov.
Čistá a dobre udržiavaná MHD
Tento bod nepíšem ako plus, je to hygienický štandard, ktorý by mal platiť všade. Mal. V porovnaní s Košicami je však aj to mimoriadny rozdiel. Samozrejme, čistá a dobre udržiavaná MHD je štandardom takmer všade - za ostatné dni som mal možnosť vyskúšať bratislavskú, viedenskú ale aj tallinskú MHD a v tomto ohľade sú všetky o niekoľko levelov vyššie.
Len na porovnanie, v Rige jazdia napr. Solarisy prvej generácie z prelomu tisícročí alebo aj električky Tatra T6 z čias socializmu, ktoré nájdeme aj v Košiciach. Ich technický stav bol však výrazne lepší, pretože investujú do ich údržby. Napriek pokročilému veku boli v lepšom stave ako mnohé naše nedávno zakúpené vozidlá.
Rižský dopravný podnik, Rīgas Satiksme, pravidelne obnovuje vozový park novými vozidlami. V posledných rokoch nakúpil moderné električky Škoda 15T, parciálne trolejbusy a v tomto roku pribudne aj 35 elektrobusov Solaris Urbino 12, ktoré majú nulové emisie.
Nevyužitý potenciál na prestupné body
V tomto ohľade sú si Košice a Riga podobné. Počas presunov cez mesto som sa často stretol so zle umiestnenými zastávkami MHD. Pri vzájomnom krížení nosných liniek často absentovali spoločné zastávky, resp. bol nutný výrazný peší presun, hoci priestorové podmienky umožňovali bližšie umiestnenie zastávok. Na ilustráciu použijem košický príklad zdanlivo prestupných zastávok “Krajský súd” a “Dom umenia”, ktoré sa kvôli svojej neprimeranej vzdialenosti nikdy nestali plnohodnotným prestupným bodom, hoci na to majú ideálne predpoklady. Takýchto situácii bolo v Rige neúrekom.
Napríklad v okolí autobusovej a železničnej stanice sa nachádzalo mnoho zastávok - pričom prestup bol komplikovaný aj z električky na električku, ktoré zdieľali tú istú trať. Prečo? Pretože napriek tomu, že prechádzali cez spoločnú zastávku, nie každá na nej aj zastavila. To do značnej miery komplikuje prestupy.
Pozitívnym príkladom sú viaceré zdieľané zastávky pre električky a autobusy, ktoré vedeli využívať aj parciálne trolejbusy. Práve prestup na tej istej zastávke je dobrým riešením, ktoré minimalizuje peší presun a čas potrebný na prestup.
Zastávky na rovnakom mieste sa volajú inak vs. vzdialené zastávky s rovnakým názvom
Na viacerých prestupných bodoch bolo v jednom smere viac autobusových zastávok s rôznymi názvami. To do istej miery komplikuje orientáciu v priestore. Ak by sa jednalo o pridanie dodatočného označenia “A” resp. “1” k nástupnej zastávke, dalo by sa orientovať ľahšie ako v prípade, že zastávky na rovnakom majú úplne odlišné názvy.
V okruhu 300 metrov od autobusovej a železničnej stanice je viacero zastávok MHD, ktoré nesú tieto názvy: “Maskavas iela”, “Centrāltirgus”, “Prāgas iela”, “13.janvāra iela”, “Autoosta”, “Stacijas laukums” či “Centrālā stacija”. Všetky tieto zastávky sú výstupné a nástupné body pre obe stanice súčasne, a hoci sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti, ich názvy sa nelogicky striedajú.
V Rige sú však aj opačné príklady, kedy výrazne vzdialené zastávky, nesú rovnaký názov. Zastávka "Ģertrūdes iela" sa nachádza na 3 uliciach: "Aleksandra Čaka iela", "Krišjāna Baróna iela" a "Brīvības iela", ktoré sú od seba vzdialené zhruba 750 metrov a premávajú po nich úplne iné linky. Označiť tieto zastávky rovnakým názvom je dosť mätúce a hoci ich spája rovnomenná ulica, pre väčšiu prehľadnosť by bolo vhodné pomenovať ich rôzne.
Kamenné cesty ako upokojujúci dopravný prvok
V centre mesta, ale aj jeho dosť širokom okolí, boli využívané kamenné cesty. Tento prvok výrazne prispel k upokojeniu dopravy na bočných uliciach. Okrem toho tento materiál minimalizuje náklady na ich údržbu. Zaujímavo pôsobili aj kontrasty hladkých kameňov v jazdných pruhov a hrboľatých na parkovacích miestach.
Riga sa mení na modernú európsku metropolu
Ambíciou Rigy je byť modernou európskou metropolou, ktorá si berie príklad z mnohých vyspelých európskych miest. Aplikovaním osvedčených postupov pomáha mestu napredovať a zriadenie pozície hlavnej mestskej dizajnérky v roku 2022 vrátane jej doterajšieho pôsobenia sú jasným znakom, že to v Rige myslia vážne.
Mesto naplno čerpá výhody zo vstupu Lotyšska do Európskej únie, ktoré zahŕňajú masívne investície do dopravnej infraštruktúry. Vďaka nim dochádza k rekonštrukciám električkových tratí, na ktorých budú môcť po rekonštrukcii jazdiť nové moderné električky. Popritom sa v meste výrazne rozvíja nemotorová doprava vrátane jej zdieľaných podôb. Bude určite zaujímavé sledovať, ako sa bude mesto rozvíjať v najbližších rokoch, a kam sa za ten čas posunie.
Ak sa Vám môj článok páčil, kliknite na "tento článok sa mi páči", alebo ho zdieľajte a zvýšite tým jeho čítanosť. Ďakujem pekne!
