Dvojstupňový model samosprávy je vo svetových metropolách bežný. Jeho hlavnou výhodou je to, že samospráva sa tak viac priblíži obyvateľom. Zásadnou nevýhodou je to, že mesto má tak výrazne väčšie jednotkové náklady na výkon správy.
Dlhodobo sa uvažuje nad zredukovaním počtu mestských častí, nakoľko ich počet 22 je zbytočný luxus a ročne by sa dali ušetriť až milióny eur, ktoré sa teraz používajú na platy starostov, prednostov, kontrolórov, ostatných zamestnancov úradov a na odmeny poslancov. Tieto finančné prostriedky by bolo možné využiť aj efektívnejšie, ak by sa počet mestských častí zredukoval. Úplne by postačovalo, ak by zostali 4 až 5 MČ, napr. podľa hraníc okresov, ich presná podoba by sa ale mohla mierne upraviť.
Zvýšenie kompetencií mestských častí
Košické mestské časti by mali na seba prevziať kompetencie, aby ich existencia bola opodstatnená. Nie všetky mestské časti majú rovnaké kompetencie. Všetky mestské časti si z vlastných zdrojov financujú kultúru a šport. Výrazné rozdiely sú hlavne medzi tzv. veľkými a malými mestskými časťami. Malé mestské časti sa starajú o zeleň, cestné komunikácie (okrem tých, ktoré využíva MHD) a verejné osvetlenie. Na to, aby to boli schopné zabezpečovať, im mesto poskytuje finančné prostriedky.
V prípade veľkých MČ sa o tieto veci stará priamo mesto. Výnimkou je iba MČ KVP, ktorá zabezpečuje starostlivosť o cestné komunikácie a zeleň. Práve mestská časť KVP by sa mala stať príkladom pre ostatné MČ, aby na seba tiež prebrali tieto (a mnohé ďalšie) kompetencie.
Kompetencie mestských častí by mali byť jednotné, aby sa občania vedeli ľahko orientovať, na koho sa majú s určitou požiadavkou obrátiť, či na mesto alebo mestskú časť. Zároveň by miestne úrady mali fungovať aj ako kancelárie prvého kontaktu, na ktoré by sa vedeli občania obrátiť aj s požiadavkami, ktoré sú adresované mestu. Takto by ich bolo možné vybaviť aj na miestnom úrade, čím by sa mesto priblížilo viac svojim obyvateľom a stalo sa dostupnejším.
Financovanie mestských častí a ich využívanie finančných prostriedkov
Aby boli MČ schopné na seba prevziať kompetencie, potrebovali by viac finančných prostriedkov, nakoľko sú momentálne finančne poddimenzované. Toto tvrdenie sa často používa, ale je pravdivé možno tak na polovicu.
Na jednej strane mestské časti nemôžu realizovať z vlastných zdrojov pre ich nedostatok mnohé projekty, ktoré by napomohli rozvoju mestskej časti. V mestských častiach je dlhodobo problém vyriešiť parkovanie, cesty, chodníky či schodiská sú často v nevyhovujúcom stave a nie sú financie na ich komplexnú rekonštrukciu. Takisto nie je dostatok financií, aby MČ pripravili kvalitný kultúrny program pre všetky vekové kategórie alebo stavali nové športoviská. Ak by sa ich kompetencie rozšírili, museli by na to dostať aj adekvátne finančné prostriedky od mesta.
Na druhej strane MČ nemajú najmenší problém prideliť ich starostom či prednostom rozprávkové niekoľko tisícové platy. Podobné platy ako starostovia košických MČ majú aj primátori obdobne veľkých miest či starostovia obcí (vzhľadom na počet ich obyvateľov), akurát majú neporovnateľne viac kompetencií a aj zodpovedností.
Nie je problém, ak primátori veľkých miest majú plat napr. 3000€ mesačne, keď si svoju prácu vykonávajú poctivo a obyvatelia ich mesta sú s ich prácou spokojní. Problém je to, že v Košiciach máme okrem primátora, ktorý poberá plat vo výške 3757€, aj ďalších 22 starostov MČ, ktorí tiež poberajú štvorciferný plat, niektorí z nich porovnateľný s platom primátora mesta. Aktuálne v MČ pôsobí dokopy celkovo až 180 miestnych poslancov, navyše v tomto počte nie je zahrnutých 41 mestských poslancov. Mimochodom, zistiť presný počet miestnych poslancov vo všetkých mestských častiach dokopy vôbec nie je také jednoduché, ako by sa to mohlo zdať, čo ilustruje to, ako zbytočne komplikovaná je miestna samospráva v Košiciach. Mestské časti zamestnávajú tiež prednostov a iných zamestnancov na úradoch, ich organizačné štruktúry tvoria aj viaceré komisie, ktoré má každá mestská časť samostatne. Takáto samospráva je veľmi drahá a neefektívna, napríklad v Prešove si vystačia iba s 31 mestskými poslancami, ktorí vytvárajú tzv. mestské výbory, v ktorých zastupujú svoju časť mesta.
Keďže košickej samospráve je viacero veľmi dobre platených pracovných pozícii. Rozumiem, prečo je tak zložité nájsť riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre všetkých. Kto by sa predsa dobrovoľne vzdával takých lukratívnych platov? Často sa v médiách spomína skutočnosť, že problémy obyvateľov menších častí by mohli byť ignorované alebo sa hovorí o väčšej vzdialenosti mesta od obyvateľov a podobne. Starostovia pridružených obcí navyše hovoria o strate ich identity, ak zaniknú ich mestské časti. Ale tieto obce boli k mestu pridružené už oveľa dávnejšie, čím prakticky stratili časť zo svojej identity. Košice do roku 1990 vedeli fungovať s piatimi mestskými okresmi, prečo by to nezvládli aj teraz? Verejné financie sú obmedzené a ich využívanie by malo byť čo najefektívnejšie.
Ako by mohla samospráva v Košiciach vyzerať?
Zmeniť počet mestských častí však nie je úplne jednoduché. Je potrebné nájsť také riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre všetky MČ. Riešenie, ktoré bude v prvom rade v prospech obyvateľov mesta a nie v prospech vybraných politikov. Takisto bude potrebné novelizovať zákon o Košiciach. Nedá sa to vyriešiť okamžite, ale do budúcich komunálnych volieb je dostatok času, aby sa košická samospráva zefektívnila.
Na záver by som chcel povedať, že som za výrazné zníženie počtu mestských častí a zvýšenie ich kompetencií, aby ich existencia bola pre občanov prínosom. Výsledný počet mestských častí po úprave by mohol byť 4 až 5, ich rozdelenie by malo byť podobné tomu, ako to bolo pred rokom 1990. Aby súčasné malé mestské časti úplne nezanikli, bolo by možné upraviť zloženie mestského parlamentu tak, aby z každej súčasnej mestskej časti bol zvolený minimálne 1 mestský poslanec, čím by v mestskom parlamente získali svoje zastúpenie všetky MČ, čo v súčasnosti neplatí a opäť niektoré MČ nebudú mať zastúpenie v novozvolenom mestskom parlamentne. Tiež by bolo možné zabezpečiť, aby mali svoje zastúpenie aj v novovzniknutých zlúčených mestských častiach. Súčasné mestské úrady by mohli naďalej fungovať ako centrá prvého kontaktu s občanmi a poskytovať niektoré služby ako napr. overovanie dokumentov, matrika a ďalšie.
Súhlasili by ste s redukciou počtu mestských častí? Myslíte si, že by mesto dokázalo fungovať efektívnejšie po znížení počtu mestských častí?
