Parkovanie je problém nielen v Košiciach, jedná sa o celosvetový problém. Neustále pribúdajú nové autá, na jeden byt či dom pripadá viacero áut, niektoré rodiny majú pomaly viac vozidiel ako členov domácnosti. Okrem toho sa parkoviská častokrát stávajú akýmisi hangármi pre nepojazdné vozidlá a vraky, najlepšie to vidno v zime, keď pred týmito vozidlami je kopček snehu ešte aj týždeň potom, čo sa všade inde sneh roztopí.
Problémy s parkovaním sú dlhodobé a zatiaľ sa tento problém nepodarilo účinne vyriešiť. Ponúkané riešenia vo forme parkovacích domov znejú navonok atraktívne, ale zatiaľ sa veľmi nerealizujú. Problém je hlavne v tom, že ak ich postaví súkromník, bude si pýtať za to veľa peňazí, aby sa mu investícia vrátila. Cena je aktuálne iba v rovine špekulácií, ale dopočul som sa o sumách vo výške okolo 15 až 18 tisíc. A to nie je málo peňazí. Úprimne, zamyslime sa, kto by bol ochotný toľko zaplatiť za parkovacie miesto? Veď to predstavuje možno aj štvrtinu ceny bytu. Pritom ani kapacita garáži nie je úplne naplnená, mnohé garáže slúžia ako sklady, poprípade tam hrajú kapely a podobne. Ak niekto zaplatí toľko peňazí, asi by očakával, že sa domov vyvezie z garáže výťahom. Takéto miesta majú zmysel pri novostavbách, výrazne sa tým zvýši cena daného bytu. Ak by sa takýto parkovací dom postavil na sídlisku, iba pár vchodov by malo reálne blízko k parkovacím miestam, takže počet potencionálnych klientov by sa výrazne znížil. Môj názor je taký, ak už budovať parkovacie domy, tak nech je to na mieste už existujúcich parkovísk, ktoré sa nachádzajú medzi blokmi, a ktoré by boli navýšené o jedno až dve poschodia, ideálne by bolo, ak by ich strecha bola zelená a mohla by slúžiť ako verejný priestor.
Alternatívu k tomuto riešeniu by boli veľké záchytné parkoviská. Takéto parkoviská by sa mali vybudovať pri všetkých vstupoch do mesta. Tie by mali viacero výhod, spomeňme napríklad vhodné napojenie na MHD, parkoviská by boli monitorované kamerovým systémom, na týchto miestach by mohli parkovať aj vozidlá kategórie N - dodávky do 3,5 tony či autobusy v prípade konania väčších spoločenských udalostí (posledne napríklad blahorečenie, ale aj rôzne festivaly, koncerty a podobne).
V ideálnom prípade by sa mohli postaviť podzemné parkoviská, ako ich poznáme z mnohých zahraničných miest, kde nad parkoviskom je zelená plocha obvykle aj spolu s parkom, ktorý slúži ako oddychový priestor. Takisto by nad parkoviskom vedeli vzniknúť športoviská, trhovisko, fontána či iné verejné priestory.
Ak sa však vrátime do reality, pozrime sa na to, koľko parkovacích miest sa podarilo vybudovať za poslednú dobu. V rámci centra mesta a jeho širšieho okolia (tzv. rezidentské lokality) sa malo vybudovať zhruba 730 parkovacích miest, ktoré mala vybudovať spoločnosť EEI, čo sa vôbec nepodarilo naplniť - zjavne preto, žeby týmto spôsobom budovania už ani nemohla v meste existovať zeleň.
Keď sa pozrieme na iné mestské časti, tak je zarážajúce, že napríklad na sídlisku Ťahanovce sa za aktuálne volebné obdobie 2014-2018 sa nevybudovalo dokonca ani jedno verejné parkovacie miesto (pozn. obdobie predtým to bolo iba 17 parkovacích miest). Do tejto štatistiky som nerátal parkovacie miesta, ktoré vznikli na súkromných oplotených pozemkov, kde sa parkuje za poplatok, čo je akýsi nový trend, ako zarábať bez väčšej námahy. Až absurdne potom pôsobí porovnanie, že vďaka iniciatíve pána poslanca Ihnáta ohľadom odstraňovania vrakov sa podarilo “vybudovať” v tejto mestskej časti vyše 80 miest, teda viac ako štvornásobný počet parkovacích miest ako ich za 8 rokov dokázala vybudovať mestská časť. Nie je to síce žiaden výrazný úspech ani systémové riešenie problému, skôr je to poľutovaniahodné konanie zo strany kompetentných, ktorí majú ďaleko viac možností, ako problematiku systematicky riešiť. Výrazne odlišné štatistiky nie sú ani v iných mestských častiach. Obvykle sa stretávame iba s dvoma scenármi. Parkovacie miesta sa nebudujú (takmer) vôbec alebo sa budujú zásahom do zelene či športovísk, ktoré sa potom stavajú inde, takisto na úkor zelene.
Nemenej významný problém predstavuje aj nekvalitná údržba parkovacích miest. Parkovacie miesta je potrebné pravidelne vyznačiť pomocou vodorovného dopravného značenia (VDZ), ktoré umožní vodičom správne zaparkovať. Mnoho parkovacích miest každý večer zaniká práve nesprávnym parkovaním. Často sa na internete objavujú príspevky, kde ľudia zdieľajú zle zaparkované vozidlá a žiadajú tak ich majiteľov, aby ich preparkovali. V mnohých prípadoch je to spôsobené práve chýbajúcim VDZ a nie úmyselne zlým parkovaním vodičov. Na mnohých uliciach sa už niekoľko dlhých rokov parkovacie miesta vôbec nevyznačovali. Na modelovej situácii je možné tento problém ľahko ilustrovať, stačí, ak zaparkujete poobede svoje vozidlo medzi 2 iné vozidlá, počkáte na tom mieste jeden či viacero pracovných dní, kedy dôjde k obmene vozidiel, už po prvom dni môže situácia vyzerať tak, že práve Vaše vozidlo “úmyselne” zaberá dve parkovacie miesta. Problém sa však skrýva v tom, že vodiči ani nemajú príklad, ako majú parkovať, keďže na uliciach, kde je VDZ vyznačené počet zle parkovacích vozidiel výrazne klesá na minimum. Na niektorých uliciach sa VDZ parkovacích plôch nestačilo aj 10 rokov, teda sú úplne zanedbávané nečinnosťou kompetentných inštitúcií.
Každý problém má, pochopiteľne, aj svoje riešenia. Jedným z nich, ktoré navyše ani nepredstavuje výrazný zásah do rozpočtov mestských častí, by bolo využitie eurofondov. Úprimne, nenájdeme veľa prípadov, kedy sa tento problém riešil týmto spôsobom, ale po krátkom gúglení nie je problém nájsť viacero výsledkov. Väčšina verejných investícií je spolufinancovaná zo zdrojov Európskej únie a ako vieme, Slovensko má stále veľký problém tieto zdroje čerpať v plnom možnom rozsahu. Rozumiem, že projekt bežného betónového parkoviska neznie pre väčšinu obyvateľov príliš lákavo, hlavne, ak by malo vyrásť v ich blízkosti, ani to nechcem, skôr by sa tak mohli riešiť najproblémovejším lokality, kde autá už teraz parkujú na chodníkoch či na tráve. Namiesto bežných parkovísk by sa mali stavať parkovacie domy pre všetkých, čo však nevylučuje možnosť, aby ich súčasťou boli aj napr. súkromné miesta. Aby bol projekt atraktívnejší aj pre nemotoristov, nemalo by sa zabúdať na zelenú strechu s parkom a rôznym iným využitím, napr. ihriská či oddychový priestor. Zelenou strechou by sa zvýšil podiel zelene v zastavaných oblastiach, dalo by sa tak účelnejšie zadržiavať dažďovú vodu, čo je vážny problém, s ktorým sa nevedia vysporiadať veľké mestá.
Ďalšou možnosťou, ktorá by pomohla statickej dopravy by bolo skapacitnenie MHD, viac liniek, vyššia frekvencia spojov aj mimo špičiek, budovanie nových električkových trás, bus pruhov, väčšia preferencia verejnej dopravy a postupné odstraňovanie áut z centra mesta, aby boli ľudia viac motivovaní používať MHD. Mnoho ľudí má dnes auto, ktoré využívajú hlavne na dopravu do práce, v niektorých prípadoch hádam iba na dlhodobé zaberanie parkovacieho miesta, v prípade, že verejná doprava bude podstatne kapacitnejšia, mali by dôvod prehodnotiť potrebu vlastniť auto, čím sa vytvoria nové parkovacie miesta pre tých, ktorí ich predsa len potrebujú viac.
Pomohlo by aj zjednosmernenie bočných ulíc, čo by mohlo zvýšiť počet parkovacích miest, kedy by sa dalo parkovať po oboch stranách vozovky, prípadne by pozdĺžne parkovanie mohlo byť nahradené šikmým resp. kolmým podľa priestoru. Paradoxné je, že zjednosmernenením niektorých ulíc došlo v MČ Sídlisko Ťahanovce k úbytku parkovacích miest v zákrutách. Všeobecne však platí, že vhodným zjednosmernením ulíc dosiahneme väčší počet parkovacích miest ako vtedy, keď sú ulice obojsmerné.
Medzi ďalšie vhodné opatrenia, ktoré by prispeli k lepšiemu riadeniu statickej dopravy v celom meste sú veľkokapacitné parkoviská, ktoré sa môžu využívať aj v prípade väčších kultúrnych, či športových udalostí v meste, mali by kapacity aj pre autobusy. Využívať by ich mohli aj vozidlá kategórie N1 (dodávky), ktoré momentálne často parkujú pri blokoch, kde určite zaberajú viac ako jedno parkovacie miesto. Pomohol by napríklad zákaz vjazdu takýchto vozidiel najmä v nočných hodinách, kedy sú parkoviská najviac využívané. Ako som už písal vyššie, tiež je potrebné spravovať už vybudované existujúce parkoviská tým, že bude na nich vyznačené VDZ.
Niekedy mám pocit, že sa kompetentné osoby snažia presvedčiť ľudí, že problematika parkovania sa dá riešiť takmer výlučne za pomoci súkromného investora, ktorý potom bude vyberať parkovné či predávať parkovacie miesta za účelom zisku aj v obytných štvrtiach. Samozrejme, riešení je viacero, určite sú aj ďalšie, ktoré by vedeli pomôcť a každá lokalita si žiada individuálne posúdenie, keďže neexistuje jedno správne riešenie pre celé Košice. Zamyslite sa, čo vo Vašom okolí spravilo mesto, resp. mestská časť pre zlepšenie statickej dopravy za posledné roky?
