Pozor na zlaté rybky

Bol raz jeden dedko, ktorý bol veľmi chudobný. Mal iba malý domček, malú záhradku plnú buriny a jednu udicu, ktorá sa ale podobala skôr na, vlastne sa už nepodobala na nič.. Jeden deň, keď už nemal čo jesť ani vypiť, zobral udicu a utekal k priehrade, že si uloví nejakú rybičku. Usadil sa do tŕstia plného komárov, na háčik napichol návnadu, dvihol za seba udicu, rozohnal sa a ... švác.... zem bola trochu šmykľavá a on potom trochu špinavý. Spomínajúc všetkých svätých sa rozohnal ešte raz a nahodil takých tridsať metrov od brehu. Ľahol si do kresla a čakal a čakal....... a čakal. Signalizátor nadskočil. Ešte chvíľu počkal, potom zasekol a ťahal. Trápil sa ako ešte nikdy. Ryba vyzerala byť veľmi veľká, možno nejaký sumec. Keď konečne po dvadsiatich minútach dostal to čudo na breh, veľmi sa začudoval. Čo vám nevytiahne?! Malú lesklú rybku. „ No bude aspoň na nakladané, kyslé...“ povedal si a chcel rybke odkrútiť krk. No krk! No vtom sa mu rybka prihovorila ľudským hlasom. A keby len ľudským, ale čistou spisovnou štúrovskou slovenčinou. Ten by bol z nôh spadol, keby nebol sedel. „Ty si zlatá rybka?“ opýtal sa jej. „ Ale čo si, dedo, veď zlaté rybky neexistujú, ja som titánová nehrdzavejúca rybka a splním ti každé želanie, ak ma pustíš“ povedala mu. Tak kto by to nevyužil. Hoci sa tento dedko vyznačoval skromnosťou, rozhorela sa v ňom túžba po bohatstve. A tak si hneď pýtal novú udicu. A vtom sa mu v ruke zjavila krásna uhlíková, kaprárska udica. A až vtedy to začalo, rybka si myslela že ju zo šupín zderie. Pýtal si nový dom a hneď, keď sa obzrel, uvidel, že miesto jeho jednoizbovej chalupy má zrazu trojizbovú. Potom ho ale napadlo, že už dlho nič nejedol, tak si od rybky žiadal, aby mal vždy dostatok jedla. Keby mala rybka uši tak určite by si do nich riasy napchala, čo sa jej tak šupiny ježili, alebo lepšie povedané rybyli. Tak si dedko pýtal nové auto, no rybka sa ho opýtala, či má vodičský preukaz, a ktorého typu. No to nemala robiť. Dedko sa priznal, že môže riadiť len fúrik a v zime sánky a vzápätí si pýtal s autom aj vodičský preukaz. No a tak rybka musela vyrábať a falšovať aj úradné listiny a sfalšovať podpis vedúceho dopravného inšpektorátu. No čo človek, teda vlastne ryba neurobí aby si zachránila šupiny. A na svete bol aj vodičský preukaz a pred domom čisto nový trabant. No dedkovi nestačilo. Tak si ešte pýtal ústredné plynové kúrenie, solárne kolektory na výrobu elektriny. Ale potom začal uvažovať, zatiaľ čo rybka sa metala na háčiku, že by sa mu zišla nejaká práca, keď už má aký taký majetok. A vtedy ho napadla jedna úžasná vec. „Zlatá rybka, chcem byť vedúcim rybárskeho zväzu, a ty mi budeš slúžiť!“ No to ale povedať nemal. Rybka sa odopla z háčika, nahnevane vyskočila a zmizla v hlbinách priehrady a o pár sekúnd sa privalila obrovská vlna, ktorá dedka zmočila od hlavy po päty. A vtedy sa dedko prebudil, poobzeral sa a zistil, že v ruke drží svoju starú bambusku, návnada ožratá... No to ale nebolo najhoršie. Keď sa otočil a pozrel sa za seba, videl dvoch členov rybárskej stráže s vedrom v ruke, ktorí sa išli popučiť od smiechu nad tým, ako toho dedka prebudili. Následne si požiadali jeho rybársky lístok s povolením. No ten ale „ vzala tá veľká prílivová vlna“ a dedko mal smolu. No rybka predsa niektoré želania splnila. Na novom aute sa viezol – a to s členmi rybárskej stráže. Na najbližšie štyri roky dostal aj nový dom a dokonca aj denný prídel jedla.