Škola sa nám skončila trochu skôr ako idú autobusy domov a tak som sa rozhodol, že sa pôjdem pozrieť do kníhkupectva, či nedostali nejaké nové zaujímavé knihy. To kníhkupectvo je tvorené dvomi miestnosťami. V tej prvej – pri vchode sú predavačky a z tovaru sú tam len nejaké pohľadnice a zopár kalendárov. Knihy sú situované až v druhej miestnosti vzadu.
Keďže kamaráta zaujal jeden kalendár, zostal som chvíľu v prvej miestnosti. Asi o pol minúty vošla do obchodu jedna pani v strednom veku. Namierila si to priamo dozadu ku knihám. Vtedy sa stalo to, čo ma byť pointou toho príbehu. Predavačka ( najskôr nejaká z tých hlavnejších) povedala druhej ( predpokladám nejakej brigádničke) a to celkom NAHLAS a ZRETEĽNE :
- Choď za ňou a pozeraj, či nebude kradnúť !
Pani akoby zamrzla, otočila sa, pozrela sa na predavačku, a z tým najväčším odporom v očiach opustila obchod. Ak by som bol na mieste tej predavačky a niekto by na mňa takto pozrel, v tej chvíli by som bol šťastný, keby som sa prepadol čo najhlbšie a najďalej. Čo ma však zarazilo ešte viac, bolo to, že predavačka sa ani nezačervenala, ani sa neospravedlnila. V podstate sa tvárila, že sa jej to netýka.
Ja chápem, že je ich prácou chrániť tovar. Ale všetko v medziach slušnosti. Veď ako by ste sa cítili vy ( alebo ta predavačka), keď by ste išli svojím deťom kúpiť nejakú knihu a niekto by vás pred inými zákazníkmi bezdôvodne nazval zlodejom?
