Už dosť dlho ma štvalo to, že mi stále prezváňa nejaký pán, nazvime ho Utajený Volajúci senior . Spočiatku ( asi prvé dva prezvonenia) boli aspoň nejakým tým spestrením reality, v ktorej mobil zvoní len pri príchode správy, že Váš zostávajúci kredit je úboho nízky, a že ak sa ho neopovážite dobyť čo najskôr ako to bude možné, tak budete mat pruser a aj tých posledných 0,97 Sk vám prepadne.
Potom to už začínalo štvať. Ste v kostole a pri toľkých povinnostiach si zabudnete vypnúť zvuk, kupujete lístok na autobus – bum a zvoní ( šofér na vás pozerá, prečo miesto vašej výstupnej zastávky, hovoríte: Prosím).
No potom prišla prvá chyba pána Utajeného. Poslal SMS, v ktorej sa začal vysmievať, že si môžem trhnúť ( nevedel som či nohou alebo toaleťák) a aj tak nezistím kto to je. No ale tým, že poslal SMS sa už z pána Utajeného stal pán 09xx xxx xxx. No, pomyslel som si, základ by bol. Pokúšal som sa mu dovolať, ale nedvíhal telefón.
Prešiel som všetky zoznamy a databázy, ku ktorým som mal na internete prístup a nič. (Hľadal to aj môj kamarát M., ktorý taktiež nič nenašiel - a keď už nenájde nič on, tak už nikto). Rozhodol som sa, že navštívim mobilného operátora, ktorý toto číslo poskytoval.
Po rozhovore s predajcom ( ten štítok na košeli ma celkom pobavil – Predajca Junior) som sa dozvedel, že operátor meno k číslu poskytnúť nemôže. Musel by som ísť podať trestné oznámenie na políciu a až na príkaz súdu by operátor tento údaj mohol poskytnúť.
No to už fakt nemám čo robiť? Len sa teraz flákať po polícii? Tak to teda nie? Vyskúšam teda plán B a budem sa chvíľu hrať na pána Utajeného Volajúceho juniora. Zobral som druhý mobil, nastavil CLIR a telefón už zvonil.
S – utajený senior
J – utajený junior ( ja)
S – Prosím ( no do frasa, nepredstavil sa)
J- Čau Joži, nemôžem sa dovolať Peťovi, nevieš, je doma? ( dúfam, že znejem dosť presvedčivo)
S- Kto? Aký Peťo?
J – No veď predsa Peťo – tvoj brat
S – Ale... ja... ja nemám brata ( to mi došlo, keby si mal tak idem dnes dať športku)
J – Počkaj a komu som sa dovolal...ty nie si Jožo? ( prestav sa...predstav saaa)
S – Nie, ja som Jančo ( nemienim zas prehľadávať zoznamy a hľadať Janča)
J- Ach, a aký Jančo? ( tak to už vysyp, nemienim minúť celý kredit)
S- A kto mi to vlastne vola? ( bystrý chlapec )
J – Paľo Novák a kto je tam? ( booože, tuctovejšie meno som nemohol vymyslieť? )
S – No tu je Jančo Zelenožltý ( hmm..tak predsa nie je až taký bystrý...)
J – Ach, tak prepáč, že som ťa obťažoval...maj sa... ( od šťastia som skoro zabudol na dobré spôsoby)
S – Aj ty
Tak meno by bolo. Toho J. Zelenožltého predsa poznám. Býva o pár ulíc vyššie. Paskudník jeden. Veď mu ja ešte ukážem.
PS: Mená v rozhovore sú vymyslené. Novák ako najviac vyskytujúce sa priezvisko a Zelenožltý predpokladám ako najmenej vyskytujúce sa priezvisko...
