Poznámka na úvod: Nasledovný text je určený najmä tým, ktorí sa zaujímajú o vedomé budovanie hlbokých a zmysluplných spojení. Nie je pre tých, ktorí uprednostňujú otvorené alebo nezáväzné formy vzťahov. Článok je rozsiahly a obsahuje množstvo myšlienok, ktoré môžu byť pre niektorých nové či kontroverzné, preto si môže vyžadovať viac času a sústredenia.
Ľudia sa od nepamäti snažia pochopiť fungovanie sveta a medziľudských vzťahov. Rozprávajú si metaforické príbehy, mýty, bájky a legendy, ktoré v sebe nesú určité pravdy o živote a jeho fungovaní. Sme zvyknutí učiť sa z príbehov, nachádzať v nich paralely so svojimi skúsenosťami a interpretovať ich podľa vlastného pohľadu. Zároveň nás tieto naratívy spájajú s inými, ktorí vnímajú svet podobne.
Príbehy o hrdinoch, vášnivých láskach a šťastných koncoch nám často ponúkajú ilúziu, že rozumieme zložitým veciam. Prezentujú ich totiž zjednodušene a často skreslene, pričom mnohé sú buď vymyslené, alebo výrazne prikrášlené.
Romantické mýty sú obzvlášť silné. Čerpáme ich z rozprávok, filmov a kníh, ktoré nám ponúkajú predstavy o láske ako o niečom bezpodmienečnom, osudovom, vášnivom a všemocnom. Tieto obrazy často formujú náš pohľad na vzťahy, pretože vytvárajú nerealistické a nezdravé očakávania.
Mýty nie sú len príbehy. Sú to aj hlboko zakorenené presvedčenia o tom, ako by mal život vyzerať, čo je správne, ideálne, čo by sa malo diať a ako by sa mali správať druhí. Často si ani neuvedomujeme, že ich máme, no výrazne ovplyvňujú naše myslenie, výber partnerov a rozhodnutia. Riadi nás teda nielen logika, ale aj hlboké vnútorné vzorce správania a prístupu k ľuďom, ktoré vznikli zo skúseností, kultúrnych odkazov či emocionálne silných príbehov, ktoré nás v živote inšpirovali.
Láska a vzťahy znamenajú pre každého niečo iné, no mýty o nich nás môžu ovplyvňovať bez ohľadu na životnú fázu. Mladí dospelí, ktorí sa len učia budovať prvé vážne vzťahy, môžu ľahko podľahnúť predstave, že láska má byť dokonalá a bez námahy. Ľudia po toxických skúsenostiach alebo rozvode často nesú v sebe strach zo zranenia a vyhýbajú sa záväzkom. Túžia po bezpečnom spojení, no zároveň sa boja skutočne otvoriť. Tí, ktorí prekonali traumu, môžu zápasiť s dôverou, no vedomé randenie a zdravý vzťah postavený na rešpekte a komunikácii im môže poskytnúť priestor na postupné liečenie a prepísanie nepriaznivých skúseností v tele, mysli aj emóciách.
Zrelí ľudia s bohatými životnými skúsenosťami často hľadajú rovnováhu medzi autonómiou a blízkosťou, uvedomujúc si, že láska nie je o splynutí, ale o vzájomnom obohacovaní. Bez ohľadu na vašu cestu je kľúčom vedome pristupovať k vzťahom, učiť sa zo svojich zranení a byť otvorený partnerovi, ktorý je ochotný rásť spolu s vami. Nie k dokonalosti, ale k hlbokému a autentickému spojeniu.
Odvrátenou stránkou vzťahovej mytológie je to, že v dôsledku rôznorodých predstáv si mnohí budujú ideály, ktoré sa v reálnom živote objavujú len výnimočne. To vedie k sklamaniu, frustrácii a pocitu, že s naším vzťahom niečo nie je v poriadku, ak nezodpovedá týmto ilúziám. Neraz sa potom naháňame za predstavami, ktoré sú len výplodom fantázie, či už ich čerpáme z populárnej kultúry, sociálnych sietí, duchovnej literatúry alebo motivačných príručiek. Mnohé z týchto prístupov, hoci pôsobia inšpiratívne, skôr deformujú naše chápanie lásky než ho obohacujú, pretože podporujú vyhýbavé alebo sebecké správanie, ktoré pramení z odpojenia sa od ostatných, či už v dôsledku zlých skúseností, alebo zo strachu zo samotných vzťahov. Rýchlo dostupné rady z Instagramu a TikToku často pôsobia zmätočne a nevyvážene, pretože poskytujú skôr krátkodobý dopamín než ucelený a realistický pohľad na vzťahové situácie. Alebo influenceri, ktorí sa snažia byť drzí, šokujúci a sebeckí, často prezentujú skôr škodlivý narcizmus než predstavu o bezpečnom a vyváženom partnerstve.
Máme prirodzený sklon veriť emotívnym príbehom, ktoré sa často opierajú o mytologické alebo prehnané duchovné predstavy, namiesto toho, aby vychádzali z realistickej ľudskej skúsenosti. Tento fenomén je podobný konšpiračným teóriám. Sú to informácie, ktoré sú vzrušujúce, intelektuálne lákavé a ponúkajú únik od reality. Ich praktický význam pre každodenný život však býva minimálny.
Rovnako ako konšpiračné teórie, aj romantické mýty odvádzajú našu pozornosť od skutočného života, v ktorom aj tie najzdravšie vzťahy prechádzajú konfliktmi, výzvami, každodennými starosťami a pochybnosťami.
Tento článok sa venuje 11 bežným ilúziám o láske, ktoré sa na základe osobnej skúsenosti môžu javiť ako pravdivé, no realita býva oveľa zložitejšia a nie vždy jednoznačná. Naše predstavy a presvedčenia často nezodpovedajú skutočnosti. Nejde o to, čo si myslíme, ale o to, čo sa naozaj deje. Nie všetko, čo nám povedia ostatní alebo čo si vytvoríme vo svojej mysli, je pravda, aj keď nás v tom vlastné myšlienky či okolie môžu utvrdzovať.
Existuje však aj iný pohľad, ktorý sa môže objaviť, ak sa otvoríme novým perspektívam.
Poďme sa teda spoločne pozrieť na najčastejšie skreslené predstavy o romantických vzťahoch.
1. Mýtus: So správnym človekom to pôjde ľahko
Na začiatku vzťahu môže všetko pôsobiť jednoducho, najmä počas takzvanej fázy medových týždňov, ktorá zvyčajne trvá niekoľko mesiacov. V tomto období je silná idealizácia a snaha uspokojiť potreby toho druhého. Obaja sa snažia ukázať v tom najlepšom svetle, vnímame partnera cez ružové okuliare a máme pocit, že všetko ide hladko. Postupne však začínajú prichádzať prvé nezhody, nedorozumenia a konflikty.
Zrazu sa začneme pozerať na vzťah realistickejšie, pretože pred nami stojí človek so svojimi chybami a návykmi. Tieto rozdiely, ktoré boli na začiatku neviditeľné, sa teraz stávajú jasnými. Niekedy môžu byť také výrazné, že je lepšie vzťah ukončiť.
V lepších prípadoch sa objavia len drobné nezhody a nedorozumenia, ktoré sú prekonateľné, ak je prítomný záujem a snaha porozumieť tomu druhému a jeho skutočnej povahe. Práve tieto momenty sú kľúčové pre zistenie, či dokážeme spolu fungovať, nie preto, že by sme museli byť rovnakí, ale preto, že sa vieme dopĺňať a obaja sú ochotní na vzťahu pracovať. Ľudia, ktorí veria, že vzťah by mal byť bez námahy, môžu v tejto fáze cúvnuť alebo vzťah ukončiť, pretože skutočné partnerstvo si vyžaduje viac než len príťažlivosť a chémiu. Zahŕňa aj záväzok, ktorý mnohých desí, pretože ho spájajú so stratou slobody, a tak radšej utečú. Takisto si vyžaduje prekonanie sebectva, pretože fungujúci vzťah sa netočí len okolo jednej osoby, ale je výsledkom súhry dvoch ľudí.
Udržať vzťah pri živote znamená investovať doň čas a energiu, učiť sa z chýb, komunikovať a pracovať ako tím. Namiesto toho, aby sme hľadali niekoho, s kým to bude vždy bez problémov, je dôležité nájsť partnera, s ktorým môžeme spoločne prekonávať výzvy a budovať vzťah, ktorý je odolný a stabilný. Niekedy ani so „správnym“ človekom nezačneme v úplnej harmónii, vzťah nemusí byť hneď vyvážený a dokonalý. To je úplne v poriadku. Vedomejší vzťah spočíva v práci na vzájomných interakciách, ktoré sú prispôsobené potrebám oboch partnerov, aby boli vyhovujúce a obohacujúce pre každého z nich. Nemusíte sa vo všetkom zhodovať, práve vzájomné odlišnosti môžu vzťah obohatiť. Rozdiely medzi partnermi môžu otvoriť cestu k vzájomnému rastu a pochopeniu, priniesť nové pohľady a posilniť vzťah, alebo naopak ukázať, že si nie vždy navzájom úplne vyhovujeme. Podstatné je, či sa dokážete dopĺňať, podporovať a prevziať zodpovednosť spoločne, pričom vaša snaha bude viditeľná v konkrétnych činoch a prístupe.
Stručne a jasne: Vzťahy si vyžadujú úsilie. Na začiatku môže ísť všetko ľahko, pretože sa obaja snažíte ukázať to najlepšie zo seba. Také tempo sa však nedá udržať. Skôr či neskôr sa objavia rozdiely a problémy. Láska si vyžaduje prácu, komunikáciu a spoločné úsilie. Hľadajte niekoho, kto v tom bude s vami, nie ilúziu rozprávkového ideálu.
2. Mýtus: Vzťahy musia byť 50/50
Mnoho ľudí má predstavu, že vzťah by mal byť vyvážený, teda "pol na pol". Tento pohľad vychádza z presvedčenia, že obaja partneri by mali prispievať rovnako a zdieľať rovnakú zodpovednosť za všetko. Muž napríklad zarába, žena sa stará o deti a domácnosť, alebo si ľudia striktne delia povinnosti. V reálnom živote, najmä v rýchlom tempe modernej doby, to však zriedka funguje takto jednoducho. Situácie a okolnosti sa menia, a čo je v jednej fáze vzťahu prirodzené, môže sa neskôr stať neudržateľným.
Realita vzťahov je zložitejšia. Prídu obdobia, kedy jeden z partnerov nemôže prispievať rovnakým dielom. Môže to byť z dôvodu vyhorenia, choroby, starostlivosti o dieťa alebo blízkeho, alebo iných neočakávaných výziev. V najzdravších vzťahoch sa však obaja partneri prispôsobujú a fungujú ako flexibilný tím. Keď jeden partner nemôže, druhý ochotne preberá úlohy, ktoré sú nevyhnutné. Vzťah sa tak zakladá na vzájomnej podpore a ochote kryť si chrbát.
Nie je dobré, aby len jeden partner niesol celý vzťah na svojich pleciach. Zodpovednosti by mali byť rovnomerne rozložené, aby sa v prípade potreby odpočinku alebo keď jeden partner nemôže plne prispievať, druhý mohol prevziať časť záťaže. Tento prístup neznamená, že jeden partner bude vždy robiť viac, než zvládne, ale že vo vzťahu existuje flexibilita a schopnosť dočasne vyvážiť situáciu. Týmto spôsobom je možné vytvoriť vzťah, v ktorom sa obaja partneri cítia rovnako zapojení, bez toho, aby jeden prevzal všetky zodpovednosti, alebo aby vzťah zanikol, pretože jeden partner neustále preberá všetko, zatiaľ čo druhý sa sústredí len na seba a stratí záujem o vzťah, ktorý prestane byť jeho prioritou. V zdravom partnerstve je dôležité vedieť prebrať na seba niekedy aj viac, ak si to situácia vyžaduje, no zároveň si dávať pozor, aby sa vzťah nestal jednostranným.
Niekedy máme len 20 percent energie, inokedy sme schopní dať aj 80 percent alebo viac, ak to druhý partner potrebuje. Je zaujímavé, že tento prístup k flexibilite a spolupráci si ľudia často uvedomujú v pracovnom prostredí, ale v osobných vzťahoch sa o ňom nezamýšľajú. Predstava, že vzťah musí byť striktne 50/50, je rigidná a vedie k prepočítavaniu a pocitu nespravodlivosti. Môže tiež vyvolať presvedčenie, že v čase krízy sme na všetko sami, aj keď sme vo vzťahu. V skutočnosti je však v partnerstve najdôležitejšie byť schopní podporiť jeden druhého bez pocitu viny, čím sa vytvára hlbšia dôvera a bezpečie. To je základom zdravého a udržateľného vzťahu.
Stručne a jasne: Vzťah nie je o striktnom delení povinností, ale o flexibilite a fungovaní ako jeden tím. Partneri by mali byť ochotní prispôsobiť sa, prevziať zodpovednosť, keď to druhý nezvláda alebo dočasne zmení svoje priority, a zároveň by ste aj vy mali cítiť, že sa máte o koho oprieť. Ak všetko závisí len od vašej snahy, vzťah dlhodobo neobstojí, pretože vás to vyčerpá a zanechá zahltených. Nastavte si spoločne také interakcie a zodpovednosti, ktoré vyhovujú obom súčasne. Vzťah má byť férový a zohľadňujúci potreby oboch partnerov.
3. Mýtus: Záväzok znamená stratu slobody
Mnoho ľudí sa bojí otvoriť pred partnerom, vyhýbajú sa definovaniu vzťahu alebo majú problém so záväzkom, pretože sa obávajú, že by stratili svoju slobodu. Za touto túžbou po slobode sa často skrýva presvedčenie, že ak sa do vzťahu ponoria naplno, stratia samých seba. Myslia si, že nebudú schopní udržiavať svoje hranice, že sa budú musieť neustále len prispôsobovať a že blízkosť s druhým človekom ich nakoniec udusí. Takéto obavy môžu vyplývať z predchádzajúcich skúseností, kedy vzťah fungoval len vtedy, ak sa jeden partner nadmerne prispôsoboval, čo je typické pre narcistické dynamiky, teda viac jednostranné vzťahy. To viedlo k postupnému strateniu seba samého, aby vzťah vôbec pretrval. Po takejto skúsenosti si mnohí nesú podvedomé presvedčenie z bolestivej minulosti a vyhýbajú sa novým vzťahom.
Tento strach však môže ľudí pripraviť o všetky krásne aspekty, ktoré zdravé vzťahy prinášajú: intimitu, zraniteľnosť, zdieľanie, vzájomnú podporu a bezpečné miesto v podobe druhého človeka. Chýba im kúsok skladačky, ktorý spočíva v tom, že vo zdravom vzťahu môžeme mať pevné hranice, slobodu byť samým sebou, venovať sa svojim koníčkom a priateľom a zároveň mať hlboký a pevný vzťah. Jasné a pevné osobné hranice dokonca zvyšujú intimitu a ľudí zbližujú, pretože sú pevné, no zároveň dostatočne flexibilné či priepustné. Vďaka nim vieme k sebe pustiť druhého človeka naozaj blízko bez obavy, že stratíme samých seba, lebo presne vieme, kým sme aj v partnerstve. Partneri sú vtedy ako dve oddelené bytosti schopné zraniteľnosti, bez strachu zo straty samého seba alebo pohltenia druhým človekom, takzvanej enmeshment. Rešpektovanie hraníc druhého človeka zas dáva priestor na slobodné dýchanie a umožňuje mať vlastný život aj vtedy, keď ste spolu vo vzťahu.
Záväzok a sloboda sa nemusia vylučovať. Naopak, so záväzkom prichádza väčšia sloboda. Zvláštne, že? Ak totiž investujeme energiu do vzťahu, kde môžeme byť autentickí a náš partner nás prijíma, vytvára sa priestor, v ktorom sa nemusíme potláčať ani meniť. Cítime sa slobodnejší, máme viac energie, nemusíme chodiť po špičkách ani obetovať svoje hranice za prítomnosť druhého človeka. Môžeme mať seba a zároveň toho druhého. Byť spolu a zároveň viac sami sebou.
Stručne a jasne: Záväzok nemusí obmedzovať. Ak je postavený na vzájomnom rešpekte a jasne nastavených hraniciach, môže byť dokonca oslobodzujúci. V zdravom vzťahu môžete byť sami sebou a zároveň mať blízky, podporný kontakt s druhým človekom. Dobre nastavené hranice nevzďaľujú, naopak, prehlbujú dôveru a zblíženie.
4. Mýtus: Správny partner bude automaticky vedieť, ako vás má milovať
Ak nám do života príde osudová láska, môžeme mať predstavu, že ten človek bude presne vedieť, ako nás má ľúbiť, že všetko bude vždy krásne a dokonalé. Aspoň tak to zvyčajne ukazujú brakové knižky a rozprávky. V skutočnosti je však láska o spoznávaní toho druhého, o učení sa jeho jazykov lásky, teda toho, ako najlepšie prijíma a dáva lásku, aby boli potreby a očakávania oboch partnerov vo vzťahu naplnené. Mostom medzi tým, čo chceme, a tým, čo dostaneme, je vzájomná komunikácia. Niekedy druhý partner nebude schopný dať nám to, čo očakávame. Inokedy bude schopný, no my to z rôznych príčin nevyjadríme priamo a zrozumiteľne. Možno očakávame, že druhý človek to pochopí sám, alebo sa ho snažíme naviesť, či dokonca si myslíme, že ak je to človek pre nás, mal by to vedieť automaticky.
V skutočnosti však nikto nevie čítať myšlienky. Ľudia nekomunikujú telepaticky. Niekedy síce môžeme odhadnúť, čo druhý chce, ale oveľa efektívnejšie je jednoducho to povedať. Diskutujte priamo s osobou, s ktorou ste vo vzťahu, nie s kamarátmi alebo známymi. Aj odborník vás môže utvrdiť v skreslenom príbehu, ktorý prezentujete, pretože pozná len vašu verziu, nie tú druhú stranu.
Komunikujte, čo chcete, čo očakávate, aké sú vaše potreby, požiadavky a hranice, ako prijímate a dávate lásku, a čo robíte jeden pre druhého a pre vzťah. Aj keď to môže znieť romanticky, nikto vás nebude hneď vedieť ľúbiť presne tak, ako si to predstavujete. Nájdite si preto človeka, ktorý sa bude chcieť učiť, ktorý sa vás bude pýtať a s ktorým budete spoločne objavovať, ako nastaviť fungovanie vzťahu tak, aby obaja boli spokojní. A nebojte sa, tí nevhodní ľudia vám dajú najavo, ak nechcú alebo nemôžu, stačí len vnímať a počúvať. Pamätajte, že to, čo nepoviete a nedáte najavo, ten druhý jednoducho nemôže vedieť, pretože to nemá ako vedieť.
Stručne a jasne: Nikto nevie čítať myšlienky. Nečakajte, že druhý automaticky pochopí vaše signály, náznaky či nevyjadrené očakávania. Zdravý vzťah si vyžaduje otvorenú komunikáciu o potrebách, túžbach aj hraniciach. Hľadajte partnera, ktorý sa bude chcieť učiť o vás, porozumieť, ako lásku prijímate aj dávate, aké sú vaše citlivé miesta, a dokáže s vami zladiť tempo, aby sa nestalo, že jeden kráča, kým druhý uteká a vzďaľuje sa.
5. Mýtus: Na vzťah musíte byť pripravení, mať všetko vyriešené, ľúbiť seba samého a tak ďalej
Áno, je mnoho ľudí, ktorí zažili toxické alebo zraňujúce vzťahy a potrebujú určitý čas byť sami. Zároveň však existuje aj veľká skupina ľudí, ktorí uverili trendu z motivačnej literatúry, ktorá hovorí, že človek by mal byť predovšetkým vo vzťahu sám so sebou, pretože ostatní mu šťastie neprinesú. Sebaláska je určite dôležitá, no niektorí ju posúvajú do extrémov, až do uzavretého individualizmu, ktorý hraničí s narcizmom, kde sa myslí prioritne len na seba a ostatní prestávajú existovať. Iní zas majú skreslenú predstavu, že na vzťah musia byť úplne pripravení, že všetko musí byť dokonalé, musia byť vyliečení, bez emotívnych reakcií a iných problémov. No, to by sa načakali, všakže?
Môžeme byť najpokojnejší, myslieť si, že máme všetko upratané, načítané desiatky vzťahových kníh, no skutočná skúška príde až vo vzťahoch. Do nich vstupujú dve nedokonalé bytosti, ktoré sa spoločne učia fungovať, zvládať napäté situácie a krízy. Každý si do vzťahu prinesie niečo z minulosti, vlastné problémy a nežiaduce vzorce správania. Ľudia nebudú reagovať dokonale, urobia chyby, nechtiac si ublížia, zareagujú prehnane, stiahnu sa, nakopí sa v nich stres, vybuchnú alebo nezvládnu niektoré situácie. Ľudia si môžu myslieť a rozprávať, že reagujú dospelo a zrelo, no až konkrétne situácie a činy, nezávisle od úmyslov, ukážu pravdu.
Sme ľudia a sme nedokonalí. Všetci máme svoje slabé stránky a oblasti, na ktorých by sme mali zapracovať. Môžeme to však robiť aj spoločne, vo vzťahoch, kde sú obaja otvorení takémuto prístupu a sú ochotní meniť svoje zabehnuté vzorce spoločne. Pretože tak, ako zo vzťahov nesieme svoje najhlbšie rany, tak sa vo vzťahoch dokážeme aj vyliečiť. Nemusíme byť dokonalí, pretože snaha o dokonalosť je skôr opakom zdravej sebalásky. Nedokonalosti sú znakom ľudskosti. Nájdite si niekoho, kto to s vami nevzdá a vo vzťahu vytvorí priestor aj na chyby, ospravedlnenia a nápravy. Vo vzťahoch často dochádza k najvýraznejšiemu osobnému rastu. Interakcie s partnerom nám ukážu naše hlboko zakorenené zranenia a tienisté stránky, čím sa otvára priestor na ich vedomé spracovanie a spoločné prekonávanie.
Stručne a jasne: Nemusíte byť dokonalí, robiť všetko správne ani očakávať, že s príchodom vzťahu zmiznú všetky problémy. Budete robiť chyby, povedia sa veci, ktoré si budete vyčítať, občas sa zachováte nevhodne, a niekedy vás ovládnu toxickejšie vzorce správania. Hľadajte niekoho, s kým si vytvoríte priestor aj na chyby a zlyhania, pretože sú nevyhnutné. Prijmite svoje nedokonalosti a nevzdávajte sa, keď sa objavia prvé problémy. Nezabúdajte, že sebavedomiu a sebaláske sa môžete naučiť, keď dovolíte niekomu inému, aby vás miloval.
6. Mýtus: Silná a okamžitá chémia znamená, že ste stretli toho pravého/tú pravú
Poďme sa na chémiu letmo spomenutú už vyššie pozrieť bližšie.
Možno to poznáte. Cítite stres, v bruchu vám poletujú motýle, neviete na toho človeka prestať myslieť a najradšej by ste s ním trávili každú chvíľu. Takáto intenzívna príťažlivosť je určite vzrušujúca a vášnivá, no vzťahy založené výlučne na nej zriedkavo vydržia. Po opadnutí počiatočného očarenia, fáze medových týždňov plných fyzickej náklonnosti a bezstarostných chvíľ, keď máte pocit, že žijete rozprávku, často len vo svojej hlave, sa začne vynárať realita. Adrenalínový a citový zmätok opadne.
Stačí pár problémov, zlá komunikácia alebo nahromadená frustrácia a pôvodné očarenie rýchlo ochladne. Partneri prestávajú cítiť to, čo ich spočiatku pohltilo, a vzťahy impulzívne, nezriedka aj chladne, ukončujú. Tento jav je dnes veľmi rozšírený, najmä v prostredí rýchleho zoznamovania podporeného modernými aplikáciami. Mnohí hľadajú vášeň, okamžitú iskru a rýchle uspokojenie. Aj keď si s niekým rozumejú, no necítia okamžité pobláznenie, jednoducho ho nahradia niekým iným. Súčasná kultúra nás učí hľadať niečo dokonalé, čo v realite často neexistuje, a tak sa mnohí zacyklia v opakujúcich sa honeymoon fázach bez schopnosti prejsť k hlbšiemu spojeniu, keď prídu prvé náročnejšie chvíle.
Silná príťažlivosť je síce vhodná pre krátkodobé alebo prevažne fyzické spojenia, a ak niekto preferuje takýto typ vzťahov, je to úplne v poriadku. Zároveň však môže naznačovať, že sa aktivovali hlboké podvedomé vzorce, najmä ak v minulosti vznikali väzby na základe neistoty, nedostupnosti alebo emocionálnej prázdnoty. Často sa stáva, že práve tá "osudová" osoba po skončení rozprávkovej fázy otvorí skôr staré rany alebo zopakuje toxické dynamiky, než aby podporila budovanie bezpečnej budúcnosti. V psychológii sa tento fenomén často spája s tzv. traumabondingom. Znamená to, že daný človek nám akoby zrkadlí alebo pripomína traumy či nevyriešené vzorce z našej minulosti, často z detstva. Podvedome v ňom hľadáme nápravu alebo uzdravenie starých zranení. Problém je, že namiesto skutočnej nápravy často len opakujeme staré bolestivé dynamiky a cykly.
Moderná kultúra randenia vytvorila a ešte viac prehĺbila jednostranne zameranú orientáciu ľudí, ktorí zvládajú vzťah len dovtedy, kým nemáte vlastné potreby a neukážete, že vám niečo prekáža. Vtedy sa ukáže, že vzťah bol v podstate len o nich a nie sú schopní uniesť ťarchu zodpovednosti, sebareflexie a potreby zohľadňovať druhého. To sú tí ľudia, ktorí vám v priebehu pár dní vedia povedať, že to tak necítia a bez akýchkoľvek výčitiek sú schopní kohokoľvek odstrihnúť, pretože ich schopnosť niesť zodpovednosť vo vzťahu sa obmedzuje len na to, čo je pre nich výhodné. Často majú problém s empatiou a s vnímaním potrieb druhého, pretože sú viac zameraní na seba a svoju vlastnú pohodu.
Správny človek vám nemusí spôsobovať úzkosť ani nespavosť. Naopak, často prináša pokoj, stabilitu a upokojenie vášho nervového systému. Pri ňom sa cítite bezpečne, prirodzene a bez neustáleho napätia. Pre mnohých je však práve tento pokoj spočiatku mätúci a neznámy, najmä ak boli v minulosti zvyknutí spájať intenzívnu chémiu s láskou. Pravé spojenie nespoznáte podľa rozbúšeného srdca a úzkosti, ale podľa pocitu, že ste v bezpečí, prijatí a nemusíte sa neustále snažiť o lásku alebo pozornosť. A práve takýto pocit bezpečia často zažijete vtedy, keď začnete randiť vedomejšie, teda keď sa prestanete slepo riadiť len silnou chémiou alebo zaužívaným "typom" a otvoríte sa ľuďom, pri ktorých sa cítite skutočne dobre a prijatí.
Skutočne pevné a trvalé vzťahy sa často vyvíjajú pomalšie. Nie sú bez problémov, môžu mať chaotické začiatky, no partneri sú ochotní na vzťahu spoločne pracovať. Niekedy sa vzťah najprv musí rozpadnúť, aby ho bolo možné znovu postaviť na pevných základoch, pričom výsledkom je stabilnejší a silnejší vzťah.
Dlhodobé spojenia rastú a spevňujú sa na základe emocionálnej blízkosti, dôvery a spoločných hodnôt, ktoré sa osvedčujú v každodennom živote, nielen v okamihoch vášne. A chémia? Tá sa môže rozvinúť aj časom, keď medzi vami vznikne hlboké a zrelé puto. Samozrejme, existujú aj vzťahy, ktoré sa zrodili zo silnej počiatočnej príťažlivosti a vydržali, ale sú to skôr výnimky než pravidlo.
Stručne a jasne: Intenzívna chémia nezaručuje trvalý vzťah. Často naznačuje, že podvedome vyberáme partnera, čo môže viesť k opakovaniu starých lekcií a prežitých tráum. Pevné vzťahy vyrastajú na základoch emocionálneho bezpečia, pokoja, rešpektu a dôvery. Iba chémia vzťah neudrží, pretože časom ochladne. Ak sa zrazu prestanete cítiť tak intenzívne, môžete zistiť, že okrem tejto chémie medzi vami nie je nič, čo by vzťah skutočne držalo pokope.
7. Mýtus: Ak vás niekto ozaj miluje, bude o vás bojovať
Mnohí ľudia veria, že ak budú nedostupní alebo budú vytvárať zámerný odstup, toho druhého to bude motivovať, aby sa viac snažil a zabojoval. Áno, vo filmoch je to populárne, ale zamyslite sa, chcete byť s niekým, koho musíte presviedčať, aby videl vašu hodnotu, hoci sám nejaví záujem? Veď ak by ste takého človeka aj presvedčili, bude mať vo vzťahu nad vami kontrolu a vzťah sa stane nevyrovnaným a vysoko namáhavým.
Cítili by ste neistotu a napätie, ktoré by pramenili z toho, že vzťah by bol založený na manipulácii a neúprimnom úsilí, ktoré nie je skutočne vzájomné. Vytváranie zámerného odstupu môže v krátkodobom horizonte vyvolať dojem väčšej túžby, ale v dlhodobom meradle môže tento prístup viesť k vyčerpaniu, frustrácii a nezdravým dynamikám. Zdravý vzťah by mal byť založený na rovnosti, otvorenej komunikácii a vzájomnom rešpekte. Ak jeden partner neustále cíti, že musí bojovať za to, aby bol viditeľný alebo cenený, vzťah stráca svoju rovnováhu a stáva sa emocionálne náročným a vyčerpávajúcim.
Potom sú tu aj ľudia, ktorí vedome alebo podvedome druhých testujú, chvíľu sú dostupní a potom sa zas vzdialia, hrajú emocionálne hry, prípadne vytvárajú drámy, snažia sa vzbudiť žiarlivosť, alebo rovno vzťah postupne sabotujú a sledujú, či ostanete aj keď vám ukážu svoje najhoršie stránky a vlastnosti. Takéto prejavy sú však skôr znakom neistoty človeka, ktorý podobné situácie vytvára. Táto neistota sa potom premietne aj do vzťahu, ktorý sa stáva nestabilným v dôsledku narušenej dôvery. Človek na prijímajúcej strane takého správania je viac úzkostlivý, neistý, môže reagovať prehnane, pretože je pod vzťahovým tlakom, čo ho vedie k tomu, aby sa viac snažil a takýto vzťah zachraňoval, aj keď nemusí byť nutne ten, kto ho sabotuje, je však súčasťou dynamiky.
V tých naozaj pevných vzťahoch je to trochu inak. Ľudia sa snažia komunikovať o svojich strachoch a obavách, konverzáciami budujú dôveru a vytvárajú priestor pre zdieľanie, aby sa cítili počutí, úprimní a rešpektovaní. Zjednodušene povedané, pracujú na posilňovaní bezpečia vzťahu. Obaja si vybrali jeden druhého a nemajú dôvod vytvárať infantilné testy, hry alebo drámy. Dospelá láska nevyžaduje, aby ste niekomu museli dokazovať svoju hodnotu, pretože ten druhý ju vníma a rešpektuje aj bez tlaku a nátlaku. Základom vzťahov je náklonnosť, komunikácia, rešpekt a dôvera. Hry si radšej zahrajte na PlayStation.
Láska nie je niečo, o čo by sme sa mali za každú cenu snažiť, bojovať za ňu, nadmerne sa rozdávať, potláčať samých seba, meniť sa alebo predstierať nezáujem, len aby sme ju získali. Skutočná láska si nás nájde takých, akí sme. No jej udržanie si vyžaduje konkrétne činy, zrelý prístup a každodennú prácu na vzťahu s druhým človekom. Aby mohla medzi nami rásť, potrebujeme sa učiť lásku nielen dávať, ale aj prijímať v jej rôznych podobách.
Takisto si musíme uvedomiť, že nie sme bezchybné ľudské bytosti. Niektoré veci ešte nevieme, iné si uvedomíme až spätne, keď získame odstup. Ak máme pri sebe niekoho, kto kráča s nami s porozumením a otvorenosťou, môžeme rásť a učiť sa láske spoločne.
Stručne a jasne: Láska nepotrebuje testy ani hry, ale rešpekt a spoločnú snahu. Infantilná láska hľadá drámu. Dospelejšia láska sa viac zameriava na vnímanie vplyvu na druhého človeka a zodpovednosť za to, že niekedy spôsobujeme úzkosť, strach a obavy, keď zatajujeme veci, konáme poza chrbát alebo sa správame nepredvídateľne. Dospelá láska zahŕňa emocionálnu inteligenciu, schopnosť komunikovať svoje potreby a prevziať zodpovednosť za svoje správanie a jeho vplyv na druhého.
8. Mýtus: Mať vzťah znamená stratu osobného života a samostatnosti
V mnohých duchovných a romantických knihách sa často objavuje predstava, že pravá láska znamená úplné splynutie dvoch ľudí, že sa stanú jedným celkom a všetko robia spoločne. Tento ideál môže znieť lákavo, no v skutočnosti môže viesť k strate individuality a závislosti, čo nie je zdravé. Predstava, že v láske musíte obetovať svoju vlastnú identitu a život mimo vzťahu, je skreslená a nezohľadňuje potrebu každého človeka zachovať si osobný priestor a určitú nezávislosť. Tieto obavy sú často spojené so strachom zo záväzku, ktorý rozoberám v mýte číslo 3.
Ľudia, ktorí majú negatívne vzťahové skúsenosti, sa často sústredia výlučne na seba, pretože vo vzťahoch zažili strácanie svojej identity, alebo tento vzorec majú hlboko zakorenený. Niekedy si myslia, že ich jedinou cestou je zvládať život osamote, pretože sa obávajú, že iní im vezmú komfort a stabilitu. To, že nemusia brať ohľad na druhých, je pre nich úľavou, najmä ak v minulosti zažili vzťahy, v ktorých neboli úplne prijatí a mohli dávať najavo len určité stránky svojho ja. Tento stav im spôsoboval obrovský vnútorný tlak a vyčerpanie.
Zdravé a vyvážené vzťahy sú ale postavené na dvoch jednotlivcoch s vlastnými hranicami, potrebami a túžbami, ktorí sa vzájomne rešpektujú a nachádzajú spoločné prieniky. Títo ľudia si zachovávajú svoju individualitu, pretože majú priestor na osobné záujmy, priateľstvá a sebarealizáciu. Ak viete, kým ste, aké máte hranice a dokážete ich otvorene komunikovať, vytvárate stabilný základ pre vzťah. Psychológia vzťahov ukazuje, že schopnosť udržať si autonómiu a osobný priestor bez prispôsobovania sa alebo pretvárania sa je kľúčom k hlbšiemu zblíženiu, zraniteľnosti a citovému spojeniu.
Intimita rastie medzi ľuďmi, ktorí sú si istí svojou identitou, vedia, čo chcú, a môžu sa zblížiť, bez toho, aby stratili samých seba. Keď sa rozhodnete zdieľať svoj život s niekým, kto vás nechce meniť, ale chápe a miluje vás takých, akí ste, vytvárate vyvážený a silný vzťah. Priestor pre individualitu je nevyhnutný pre zdravý a stabilný vzťah. Aby sme sa mohli zblížiť, potrebujeme aj priestor pre seba. Nemusíme si vyberať medzi jedným alebo druhým. Oboje je možné a v zdravom vzťahu nevyhnutné. Niekedy nemusíme presne vedieť, ako to dosiahnuť hneď, ale dá sa to naučiť postupne. Rozhodujúce je nechať si navzájom priestor, netlačiť na seba a vedieť sa naladiť na toho druhého, čo znamená vyjsť zo svojej osobnej bubliny, rozprávať sa, pýtať sa, učiť sa.
Takéto vzťahy môžu byť liečivé, pretože poskytujú úplne iné skúsenosti ako toxické alebo závislé vzťahy. Partneri si vytvárajú priestor, kde je akceptovaná individualita a zdravšia forma vzájomnej závislosti. V takom vzťahu sa môžu jeden na druhého spoľahnúť a pomáhať si, bez toho, aby sa museli potláčať alebo chodiť po špičkách.
Stručne a jasne: Zdravý vzťah podporuje individualitu. V ňom sa ľudia nestrácajú, nechodí sa po špičkách ani sa nepopierajú svoje hranice, potreby a záujmy, ktoré im umožňujú realizovať sa. To však neznamená, že také momenty nenastanú. Je potrebné ich otvorene komunikovať a vždy vytvoriť priestor, ktorý rešpektuje oboch. Vzťah by mal byť o dvoch autonómnych ľuďoch, ktorí sa rozhodli, že spolu sa im žije lepšie.
9. Mýtus: So správnym človekom bude vzťah bez konfliktov
Ako som už spomenul vyššie, niekedy majú ľudia mylné predstavy, že s vhodným partnerom pôjde všetko ľahko a prirodzene, aspoň väčšinu času. Mnohokrát si myslíme, že to znamená, že nebudeme mať konflikty, nezvýšime na seba hlas a budeme väčšinu času ohľaduplní a chápaví. Ak by sme sa však chceli priblížiť tomuto ideálu, museli by sme na seba klásť obrovské nároky a očakávania.
Sú však aj takí, ktorí sa tomu priblížia tým, že potláčajú svoje potreby, túžby a názory, nedávajú najavo, čo vlastne od druhého chcú, čo sa im protiví alebo nepáči, a snažia sa druhému vyhovieť za každú cenu. Konflikty sa zametajú pod koberec a vytvára sa atmosféra dusna, v ktorej vzťah postupne ochladne. A keď jeden z partnerov nakoniec vybuchne, vzťah sa jednoducho rozpadne.
Pod konfliktami si totiž nezriedka predstavíme vypäté hádky, násilie alebo traumu. V skutočnosti však ide o vydiskutovanie nezhôd, skúmanie a snahu pochopiť pohľad partnera. Je to o vytváraní mostov medzi našimi odlišnými realitami, ku ktorým vo vzťahu nevyhnutne dôjde. Jeden z partnerov môže byť napríklad presvedčený, že konflikt je vyriešený, zatiaľ čo druhý len nevie, ako komunikovať a radšej zostáva ticho, pretože v minulosti zažil agresivitu alebo eskaláciu.
Vzťahy, ktoré prosperujú, sú však otvorené konfliktom, pretože aj hádať sa alebo diskutovať sa dá bezpečne, bez faulov a ohrozenia bezpečia vzťahu ako takého. Bezpečný vzťah je vlastne cyklus vzdialenia, zblíženia, konfliktu, nápravy, zranení a liečenia. K tomu je potrebné vytvoriť rámec, v ktorom obaja partneri môžu zdieľať, počúvať a byť vypočutí, chápať a byť chápaní. Tento proces v sebe nutne nesie aj konfrontáciu s vlastným strachom zo zraniteľnosti.
Konflikty, keď sú riešené otvorene a s úmyslom porozumieť a rásť, môžu byť dokonca príležitosťou na posilnenie vzťahu. Namiesto toho, aby vzťah poškodili, môžu viesť k hlbšiemu vzájomnému pochopeniu a prepojeniu, ak sú spracované v atmosfére rešpektu a bezpečia. Môžu byť teda aj prospešné, všetko sa odvíja od toho, ako sa na ne pozeráme, či ako na niečo negatívne, čomu sa musíme za každú cenu vyhnúť, alebo ako na príležitosť spojenie naopak prehĺbiť a s druhým človekom sa viac zblížiť.
Vo vzťahoch totiž urobíme chyby, budeme reagovať prehnane, povieme niečo, čo by sme najradšej vzali späť, nezachováme sa najlepšie, ako vieme, a naštrbí sa vzájomná dôvera. Ak sa budeme vyhýbať konfrontácii, časom sa nevyhnutne vzdialime a vyhneme sa spoločným riešeniam, porozumeniu, sebareflexii, ospravedlneniam, rastu. Dôjde k rozpadu dôvery a vzťah po emočnej stránke, neskôr aj fyzicky, zanikne.
Preto je dôležité naprávať drobné trhliny hneď, ako to je možné, diskutovať a pracovať na vzťahu. Vzťah je budovaný dialógom a utužovaný spoločnou nápravou a nesením zodpovednosti, nie únikom. Základom je bezpečná, no priama komunikácia.
Ak s druhým človekom spoločne vytvoríme pôdu emocionálneho bezpečia, môže z nej postupne vyrásť vzájomnosť, hlbšie spojenie, intimita aj sexualita. Otvárame sa viac, zdieľame, spolupracujeme, tešíme sa z prítomnosti toho druhého. Všetko sa zmení, ak budeme vnímať konflikty ako niečo konštruktívne, nie nutne negatívne.
Stručne a jasne: Konflikty nie sú automaticky zlé a nemusia znamenať koniec vzťahu. Naopak, môžu ho posilniť. Dôležité je naučiť sa diskutovať o problémoch a hľadať riešenia, ktoré uspokoja oboch. Konflikty môžu prehlbovať intimitu, porozumenie a emocionálne bezpečie, ak vytvoria priestor na vyjadrenie potrieb a spracovanie silných emócií. Nie ste nepriatelia, ste tím. Objavia sa strachy, obranné mechanizmy, chvíle vzdialenia aj zblíženia a to všetko patrí k vzťahu. Problém nastáva, keď konflikty zostávajú neriešené a začnú sa opakovať. Pamätajte, že pravda sa hľadá v dialógu s človekom, s ktorým ste vo vzťahu, nie inde.
10. Mýtus: Keď máte pochybnosti, je lepšie sa rozísť
V každom vzťahu príde fáza, keď úvodná eufória, vzrušenie a príjemné pocity opadnú. Na povrch sa opäť vynoria nevyriešené problémy, nároky života, práca, osobné záležitosti a nespracované emócie, na ktoré počas medových týždňov nebol čas ani priestor. Objavujú sa pochybnosti, strachy, neistoty a obavy z budúcnosti, teda všetko to, čo bolo potlačené, kým sme si žili vo svojej bublinke. Začneme si viac všímať chyby a nedokonalosti partnera, hľadáme odpovede zvonka a kladieme si otázku, či vzťah má zmysel.
Mnohí ľudia túto fázu nezvládajú, zamotávajú sa vo vlastných predstavách o tom, aké by to malo byť, prestávajú sa snažiť a presmerujú svoju energiu inam, často do práce alebo koníčkov. Niektorí podľahnú panike, svoje pochybnosti a strachy si vyložia ako znamenie, že partner nie je ten pravý, a radšej vzťah ukončia, než by čelili možnosti sklamania. Takýmto spôsobom však vylejú vaničku aj s dieťaťom. V skutočnosti len nezvládnu prechod od idealizácie k budovaniu vzťahu s reálnym človekom, ktorý má svoje silné a slabé stránky, zraniteľnosti, obavy, vnútorné nastavenia a vzorce správania, to znamená, ako sa zvykneme chovať vo vzťahoch.
Každý vzťah so sebou prináša výzvy. Niekedy medzi ne patrí odlišná citová väzba, vzdialenosť, rozdielne štýly komunikácie, prístupy k životu alebo rozdiely v hodnotách a prioritách. Ďalšou výzvou môže byť aj nedostatok času na vzťah, nekomunikované očakávania, nevysporiadané minulé traumy, alebo nedostatok vzájomného pochopenia. Ukončiť vzťah je jednoduché a nevyžaduje si to veľa úsilia. Stačí sa prestať zaujímať, nesnažiť sa a nebrať ohľad na to, aký vplyv máme na druhého človeka. Niektorí ľudia nevedome sabotujú aj dobre sa rozvíjajúce vzťahy a potom sa spätne utvrdzujú v presvedčení, že by to aj tak nevyšlo, aj keď nikdy nedali šancu zistiť, ako by sa to mohlo vyvíjať.
Budovanie vzťahu je vždy krokom do neznáma. Výsledok nikdy nie je istý. Niekedy sa napriek snahe vzťah nepodarí, inokedy však môže vzniknúť niečo výnimočné. Nejde o to,aby sme sa stále cítili dokonale a bezpečne, ale o to, ako sa vyrovnáme s nepríjemnými pocitmi, neistotami a obavami. Či ich spracujeme spolu s partnerom, alebo ich necháme prerásť do vzdialenia a rozdelenia.
Pochybnosti preto nemusia byť varovaním pred koncom, ale môžu byť mostom k hlbšiemu a pevnejšiemu vzťahu. Ak sa objavia, nepanikárte, neutekajte a nesabotujte sľubné spojenie skôr, než spoločne preskúmate všetky možnosti, ako by sa dalo ďalej rozvíjať. Strachy a neistoty môžu byť pozvánkou na rozhovor, k spoločnému zblíženiu sa cez ochotu byť zraniteľní a hľadanie ciest, ako ich spolu prekonať. Práve takéto kroky vás môžu priviesť bližšie k spojeniu, po akom túžite.
Po intenzívnej fáze zamilovanosti a opantania, ktorá často zahŕňa aj fázu limerancie, teda intenzívneho, takmer iracionálneho zamilovania, kedy sú naše myšlienky neustále zamerané na partnera, je prirodzené, že príde únava. Aj keď mnohí ľudia sa zľaknú toho, čo sa deje, a niektorí zbrklo vzťah ukončia, lepším riešením je skôr spomalenie a vedomejšie presmerovanie energie. Pretože v tejto fáze začína realita skutočného spolunažívania, kedy sa ukážu vzájomné kompatibilné hodnoty, spôsoby života, sexualita, prístupy k riešeniu konfliktov a iné oblasti dôležité pre dlhodobý vzťah. Dopriať si viac priestoru pre seba, venovať sa oblastiam života, ktoré boli počas honeymoon fázy odsunuté na vedľajšiu koľaj, zladiť svoje tempo s tempom partnera a ísť spolu vedomejšie. Menej konať automaticky a viac sa zameriavať na to, čo je naozaj dôležité. Dávať a prijímať presne to, čo si od vzťahu navzájom želáte a potrebujete.
Stručne a jasne: Je úplne prirodzené a normálne pochybovať, či ste v správnom vzťahu, so správnym človekom, alebo či je vzťah pre vás ten pravý. Pochybnosti môžu vyvolať obranné mechanizmy, vzorce sabotáže a úteku, ale nie vždy sú znakom, že vzťah je nesprávny alebo že druhý je toxický. Dokonca sa môžu vyskytnúť situácie, keď v návale emócií nechtiac ublížite, poviete niečo, čo zraní, alebo sa zachováte neadekvátne. Tieto pochybnosti a momenty môžete prebrať s otvoreným partnerom, čo môže byť príležitosťou na prehĺbenie emocionálneho bezpečia, vzájomného spojenia a pocitu istoty.
11. Mýtus: Existuje pre vás ten pravý alebo tá pravá
V poslednom bode sa poďme pozrieť do ríše legiend, mýtov a rozprávok. Do hrdinských príbehov, ktoré majú vždy šťastné konce, pretože láska všetko vydrží. Ľudia, ktorí spolu majú byť, budú nakoniec spolu, pretože ich vesmír alebo Boh opäť spojí. Z prostredia romantických vzťahov vznikli predstavy o spriaznených dušiach, soulmates, s ktorými cítime výnimočné spojenie a máme pocit, že patríme k sebe, že sa veci udejú samé, aj keď sa nebudeme príliš snažiť.
Vzťahová realita je však oveľa viac pri zemi. Spojenie môžeme cítiť s viacerými ľuďmi, no to neznamená, že vzťah vydrží alebo že sme pre seba najvhodnejší. Do hry vstupujú naše vzorce správania, štýly komunikácie, citová väzba, schopnosť dávať a prijímať lásku, sebareflexia, umenie otvoriť sa druhému, byť zraniteľní, vedieť sa rozprávať o ťažkých veciach a meniť to, čo vo vzťahu nefunguje. Učiť sa, ako zladiť vzájomné potreby, ako vyvážiť blízkosť s autonómiou, záväzok so slobodou, spojenie so vzdialenosťou, pretože aj vzťahy potrebujú dýchať. Potrebujeme cítiť, že môžeme byť sami sebou, že máme priestor, a zároveň že patríme k niekomu.
Niektoré vzťahy sú lekcie. Učíme sa v nich o druhých aj o sebe. Ak sa však zameriame len na uvedomenia a čakáme na ideálne spojenie, ľahko môžeme skĺznuť k tomu, čo je dnes bežné, rýchlo vymieňať ľudí, keď sa objavia negatívne dynamiky, červené vlajky alebo keď pocity nie sú také intenzívne ako na začiatku. Niektorí ľudia sa nechcú zmeniť, nechcú komunikovať, nie sú ochotní pozrieť sa na to, ako prispeli k tomu, čo sa medzi vami deje. Môže to byť o tvrdohlavosti, neschopnosti prevziať zodpovednosť alebo o potrebe vidieť sa ako obeť. A ak s takýmto človekom nie je možné fungovať harmonicky a vo vzájomnosti, je v poriadku nechať to ísť. Zavrieť jedny dvere, aby sa mohli otvoriť iné a uvoľnený priestor mohol zaplniť niekto iný, vhodnejší. Niekto, s kým je vzťah postavený na vzájomnosti, úsilí a rešpekte, nie na ilúzii bezproblémového súladu.
Ten pravý alebo tá pravá sa neobjaví len tak. Po stretnutí a medových týždňoch automaticky nenastane šťastný koniec. Ani rozprávky zvyčajne neukazujú, čo sa deje, keď pominie prvotné poblúznenie. Vzťah je proces. Vyžaduje si úsilie, ochotu meniť dynamiku, zladiť vzájomné potreby, niekedy aj formu vzťahu, prijať zmeny a hľadať spôsoby, ako byť spolu aj v náročnejších obdobiach. Je to spoločné učenie sa, spoločné rozhodovanie a každodenná starostlivosť. Je to viac pri zemi, sú v tom starosti, ciele, problémy, ale aj krásne chvíle, intimita, zdieľanie seba, prehlbovanie spojenia nielen emocionálne, ale aj fyzicky a sexuálne. Dvaja ľudia sa rozhodnú, že chcú byť spolu. Nie preto, že by bez seba nedokázali žiť alebo boli na sebe závislí, ale preto, že ich životy sú spolu jednoducho krajšie a stojí za to stáť pri sebe.
Časom sa meníme, mení sa aj ten druhý. Mení sa samotný vzťah. Vyžaduje to od nás flexibilitu a ochotu pracovať na sebe. Nie len pochopiť, ale uvedomenia pretaviť do konkrétnej zmeny správania, ktorá je prospešná pre vás, druhého aj vzťah samotný. A to je možno ešte krajšie ako všetky romantické príbehy a rozprávky. Pretože je to skutočné. Pretože je to vaše. Žiadny vzťah nebude dokonalý ani bezchybne naplnený, ale správny človek je ten, kto ho chce budovať s vami. Kto má záujem kráčať po vašom boku, učiť sa spolu zvládať realitu aj vzájomné rozdiely. Otázkou je, či sa rozhodnete pre skutočný vzťah, ktorý síce nie je dokonalý, ale stojí na pevnom základe, alebo či zostanete v idealizovanej predstave, ktorá nemá pevné základy.
Stručne a jasne: Neexistuje len jedna spriaznená duša. V živote stretnete viacero ľudí, s ktorými môžete vytvoriť zmysluplný a pekný vzťah. Ľudia prirodzene nie sú striktne monogamní a nie každé spojenie musí vyústiť do romantického partnerstva. Ak však túžite po dlhodobom a pevnom vzťahu, je dôležité uvedomiť si, že láska a partnerstvo sú o každodennej snahe, zodpovednosti, učení sa byť bezpečným partnerom a spoločnom raste s niekým, kto si vás vedome vyberá a vzťahu konkrétnu energiu v podobe činov, ktoré preukazujú starostlivosť, pozornosť a rešpekt. Nebude to dokonalé, čím viac sa otvoríme, tým viac sa vynárajú aj obavy a strach zo zranenia. No vzťah, v ktorom sme rešpektovaní, chápaní, môžeme zdieľať a cítime sa v ňom bezpečne, dáva zmysel a stojí za námahu.
Zhrnutie
Láske a vzťahom sa neučíme automaticky, ani nie sú to veci, ktoré sa dejú samy od seba. Skôr ide o vedomý proces, ktorý si vyžaduje neustále úsilie a prácu. Často máme o láske a partnerstvách predstavy ovplyvnené našou minulosťou, zažitými mýtmi a spôsobmi, akými sa k nám správali ľudia okolo nás. To formuje naše očakávania a to, čo si vôbec vieme predstaviť, že je vo vzťahu možné.
Vzťahy a ich výzvy
Vzťahy sú dynamické, nič v nich nie je statické. Menia sa pocity, mení sa aj spôsob, akým spolu partneri fungujú. Vzťah trvá len dovtedy, kým sa obaja vedome rozhodnú v ňom zotrvať. Ak sa však jeden z partnerov začne citovo odpájať, vzťah môže slabnúť. Práve v takých chvíľach sa však môže aj posilniť, ak sú obaja ochotní aktívne pracovať na potrebných zmenách a spoločne hľadať cestu. Niekedy je zase lepšie, keď sa cesty rozídu, pretože všetko závisí od konkrétnej situácie a postoja oboch zúčastnených.
Problémy a krízy sú prirodzenou súčasťou každej spoločnej cesty. Kľúčové je, aby partneri vedeli otvorene komunikovať, počúvať odlišné pohľady a budovať vzťah na dôvere, porozumení a vzájomnej kompatibilite. Takýto prístup umožňuje harmonické fungovanie a pomáha vzťahu rásť aj v čase zmien. Vzťah nie je súťaž, kde musí mať pravdu len jeden partner. Rôzne pohľady môžu byť rovnako pravdivé a vzájomne obohacujúce. Každý vzťah je jedinečný a bude si vyžadovať trpezlivosť, porozumenie a ochotu rásť spolu.
Mýty ako zrkadlo našich túžob a strachov
Mať vedomý a pevný vzťah nie je ľahké. Nie je to o nič menej náročné než vychovávať deti, starať sa o starnúcich rodičov alebo žiť osamelo, ale nezávisle. Každý z nás si volí cestu, ktorá je náročná svojím vlastným spôsobom. Niekto si zvolí samotu, iný obetavosť v rodine, a ďalší sa odváži pozrieť hlbšie do seba, na to, prečo jeho vzťahy nevychádzajú, aké vzorce v nich opakuje a čo by mohol zmeniť. Vzťahy totiž nevznikajú len z počiatočnej chémie. Tá môže ľudí spočiatku spojiť, no udržať ich spolu dokáže len vedomá práca, každodenné rozhodnutia a konkrétne vzťahové zručnosti. Láska v dospelejšej podobe nie je len pekným pocitom, ale aj každodennou praxou.
Psychológ Erich Fromm raz povedal, že hlavnou podmienkou na dosiahnutie lásky je prekonanie vlastného narcizmu. Tento výrok vystihuje podstatu zrelej lásky a zároveň poukazuje na skúšku, ktorou musíme prejsť na ceste k nej. Ako sme si ukázali pri jedenástich bežných mýtoch o láske a vzťahoch, máme tendenciu veriť zjednodušeným predstavám, ktoré sľubujú ľahkosť, dokonalosť a šťastie bez námahy. Sú príťažlivé, pretože znejú ako rozprávka, no zároveň nás udržiavajú v bublinách, ktoré výrazne obmedzujú našu schopnosť vytvárať autentické a hlboké vzťahy.
Tieto mýty často zrkadlia naše vnútorné vzorce, strachy, nezahojené rany a nevedomé presvedčenia. Bez toho, aby sme si ich uvedomili, nás udržiavajú v opakujúcich sa dynamikách, kde narážame na podobných ľudí a prežívame rovnaké sklamania, hoci túžime po niečom inom. Viera v ilúzie nám bráni vidieť realitu, učiť sa z vlastných skúseností a rásť. Podobne ako vo filme Nekonečný príbeh, kde hlavný hrdina Bastian čelí hlbokému smútku a osamelosti. Musí si prejsť bolestivým uvedomením, že uniká do fantázie nie preto, že je slabý, ale preto, že sa bojí naplno cítiť. Až keď sa odváži konfrontovať svoj strach, smútok, zlosť i zraniteľnosť, začína sa jeho skutočná premena a uzdravenie. Rovnaký princíp platí aj v našich životoch. Môžeme sa pohnúť len vtedy, keď prijmeme to, čo sa celou silou snažíme potláčať.
Odvaha ukázať aj citlivé miesta
Zrelá láska si vyžaduje odvahu, pretože nás stavia zoči voči vlastným obranným mechanizmom, naučeným vzorcom a starým zraneniam. Otvoriť sa láske znamená byť zraniteľný, ochotný meniť sa a vzdať sa kontroly, ktorú sme si vybudovali ako ochranu pred bolesťou. Ak tieto bariéry neprekročíme, budeme nevedome opakovať tie isté situácie s rôznymi ľuďmi, až kým sa nerozhodneme konať inak.
Vo vedomejších vzťahoch prichádzame do kontaktu s našimi hlboko zakorenenými schémami správania a s emočnými zraneniami z minulosti. Ak máme po boku niekoho, kto má podobnú ochotu čeliť týmto témam, môžeme tieto vzorce postupne transformovať spoločne. Niektoré procesy jednoducho nie je možné zvládnuť osamote – bez zrkadlenia v druhom človeku, bez bezpečného priestoru, v ktorom sa môžeme učiť byť zraniteľní a pritom prijímaní. Vzťahy nás skúšajú, ale aj formujú. Vyzývajú nás k rastu, k otvorenosti, k preberaniu zodpovednosti. Ak sú tieto procesy skutočne zdieľané, môžu v nás rozpustiť aj tie najtvrdšie obrany, ktoré sme si vybudovali zo strachu pred ďalším zranením.
Mýty o láske sú zrkadlom našich najhlbších túžob, no aj našich slepých miest. Veríme im, pretože predstavujú nádej, že sa možno vyhneme bolesti. No kým nebudeme ochotní pozrieť sa pravde do očí, rozpoznať svoje presvedčenia, ich pôvod a dôsledky, zostávame uväznení v opakujúcich sa cykloch. Až keď si tieto vzorce uvedomíme, môžeme z nich vedome vystúpiť a tvoriť niečo nové.
Cesta k skutočným a naplňujúcim vzťahom
Vzťahy nikdy nie sú istota. Sú investíciou do niečoho, čo sa nedá vlastniť ani plne kontrolovať, no práve v tom spočíva ich hodnota. Môže sa stať, že jeden z partnerov stratí citové spojenie (z jeho pohľadu to vyprchá), prestane vnímať vzťah ako prioritu alebo ho ukončí náhle a bez vysvetlenia. To všetko dokáže byť veľmi bolestivé. No aj keď nemáme moc nad rozhodnutiami druhých, vždy máme možnosť vedome zvoliť spôsob, akým zareagujeme, a postoj, ktorý zaujmeme.
Zrelá láska nie je o hľadaní dokonalosti, ani o pasívnom čakaní, že sa všetko udeje samo. Nie je to bezproblémový stav eufórie či splynutia. Je to vedomá voľba a neustály proces. Vyžaduje si ochotu prijímať realitu so všetkými jej výzvami a súčasne byť aktívnym tvorcom spoločného priestoru. Práve v tejto každodennej práci, v trpezlivom zbližovaní a neustálom dolaďovaní, nachádzame cestu von z pasce romantických ilúzií.
Budovanie skutočného vzťahu zahŕňa schopnosť rozpoznať vlastné vzorce, otvoriť sa úprimnej komunikácii o potrebách a hraniciach, zvládať konflikty konštruktívne a uznávať individualitu partnera. Vyžaduje si prevziať zodpovednosť za svoje správanie a jeho dôsledky, byť trpezlivý, flexibilný a fungovať ako tím. Hlboké spojenie nevzniká okamžite, je výsledkom dlhodobého procesu, ktorý zahŕňa aj bolesť, neistotu a nepochopenie, ale aj rast, blízkosť a úprimnú radosť z každodenného zdieľania života.
Dôležité je rozlíšiť medzi povrchnou vášňou a bezpečným spojením. Zrelá láska nie je o hre, ale o rozhodnutí uprednostniť rešpekt, úsilie a spoluprácu pred únikom či manipuláciou. Je to cesta k napĺňaniu potrieb oboch strán prostredníctvom dialógu a vzájomného porozumenia. Cesta, ktorá vedie k zmysluplnému a obohacujúcemu vzťahu.
Keď opustíme nereálne očakávania a romantické mýty, otvoríme sa vzťahom, ktoré síce nie sú dokonalé, no sú skutočné. Takéto vzťahy majú hĺbku, odolnosť a potenciál nás transformovať. Táto cesta vedie k spoločnému rastu, nie z idealizácie, ale z uzemneného prijatia, že sme dvaja nedokonalí ľudia, ktorí sa rozhodli rásť spolu.
Paradoxne, práve vzdialenosť medzi našimi fantáziami a realitou nás môže priviesť k tomu, že odmietneme niečo skutočne hodnotné len preto, že to neprichádza v podobe, ktorú sme si vysnívali. No tie najkrajšie príbehy o láske sa nerodia vo fantázii, ale práve tam, kde sa rozhodneme každý deň budovať spojenie vedome, s úsilím, rešpektom a otvoreným srdcom.
Záver: Cesta z fantázie
Skutočné spojenie a partnerstvo nevzniká vo fantázii a predstavách, ale v konkrétnych činoch a spôsobe, akým sa správame k druhému človeku. Vzťah tvoríme s niekým, kto si nás vedome vyberie a kto je prítomný tu a teraz, s niekým, kto má záujem vytvárať vzťah s nami, nie len so svojou predstavou o nás. Pevné puto nie je výsledkom osudu, ale série každodenných rozhodnutí.
Vzťahy sú predovšetkým o voľbe a neustálom, vedomom rozhodovaní. Nemôžeme sa v nich riadiť čisto len prchavými pocitmi, inak sa ľahko začneme správať tak, že vzťah budeme nevedomky ničiť. Keď sa ľudia riadia výlučne momentálnym cítením, môžu sa ocitnúť v emočnom chaose. Dnes sa cítia zamilovaní a plní nadšenia, zajtra prežívajú nudu alebo frustráciu a zrazu zvažujú odchod. Takýto prístup vedie k nestabilite, častým rozchodom a povrchným spojeniam, pretože chýba záväzok prekonať náročné obdobia. City dočasne opadnú alebo ochladnú, čo je prirodzená súčasť dlhodobého vzťahu. Práve vtedy je potrebné na vzťahu zapracovať a spoznávať sa navzájom ďalej. Ako ľudia sa neustále meníme a vzťahovanie je dynamický proces učenia sa, ako s partnerom vychádzať. Pritom spoznávame nielen druhú osobu, ale aj seba samého v kontexte spoločného života, a to môže city zas prehĺbiť a oživiť v inej, no stálejšej a trvalejšej intenzite.
Cítenie je síce dôležité, no súčasne musíme brať ohľad aj na dopad nášho správania a prístupu na druhého človeka. Niekedy sa nám nechce pracovať alebo viesť deti do škôlky, no jednoducho sú to veci, ktoré je potrebné urobiť a bude nutné sa občas premôcť. Rovnako aj vo vzťahu existujú situácie, kedy je potrebné prekonávať vlastné momentálne pocity pre dlhodobú stabilitu a spoločný rozvoj partnerstva.
Každý deň stojíme pred voľbou: či sa rozhodneme čeliť výzvam a prekážkam, ktoré vzťah prináša, alebo pred nimi utečieme. Či si vyberieme partnera aj s jeho nedokonalosťami, alebo si pri prvej neistote vytvoríme nový príbeh, ktorému uveríme, aby sme sa presvedčili, že to nefunguje a mohli odísť. Vždy máme na výber. Hlavným posolstvom je, že si ten vzťah a partnera vedome vyberáme, a tomuto výberu prispôsobujeme aj svoje správanie. To sa prejavuje v našich interakciách v rámci vzťahu aj v našom prístupe k iným ľuďom či v rôznych životných situáciách. Naša voľba zotrvať vo vzťahu a aktívne ho spoluvytvárať tak formuje nielen samotné partnerstvo, ale aj nás ako jednotlivcov.
Transformácia vnútorných vzorcov
Zmena v nastavení a perspektíve si však vyžaduje ochotu vystúpiť z komfortnej zóny. Znamená to pozrieť sa do seba, priznať si, čo nás bolí, čo nás desí, čo nás núti ustupovať alebo sabotovať blízkosť. Potrebujeme byť ochotní skúmať svoje obranné mechanizmy, spracovať minulé zranenia a postupne sa učiť, ako v sebe vytvárať bezpečie. To nám umožní zostať vo vzťahu aj vtedy, keď je nám to nepríjemné alebo nepoznané. Ak nie sme ukotvení v realite, môžeme ľahko zameniť človeka, s ktorým by sme mohli zažiť ozajstnú lásku, za niekoho, kto v nás vyvolá známe pocity napätia, neistoty či intenzity, ktoré sme si v minulosti zamieňali za lásku. Niekedy odmietneme práve tých ľudí, ktorí by pre nás mohli byť dobrí, len preto, že sa pri nich cítime inak než sme zvyknutí – bez chaosu, hier, extrémov. Možno sa cítime neisto, nevedome, zahltene. A to nás zmätie.
Emocionálne dostupní a bezpeční ľudia môžu nervový systém niekoho, kto je zvyknutý na neistotu, spočiatku rozladiť. Môžeme mať pocit, že niečo nie je v poriadku, len preto, že sme skutočne v kontakte s niekým, kto nás vidí, a že je to niečo nové, čo náš systém ešte nepozná. Potrebujeme si na to zvyknúť. Musíme rozširovať svoju kapacitu byť vo vzťahu tam, kde sa nás niekto reálne dotýka, kde na nás niekto myslí, kde sme braní do úvahy. Zblížiť sa s iným človekom dokážeme len do tej miery, do akej sme dostupní sami pre seba, do tej miery, do akej sa poznáme, vnímame, cítime a prijímame. A do akej sme ochotní vidieť a prijímať aj tú druhú osobu takú, aká naozaj je, vrátane jej nedokonalostí a tieňov, ktoré si vzájomne vypustíme na povrch.
Rozdiel medzi toxickými a zdravšími vzťahmi nie je v tom, že v tých zdravších sa nikdy nič nepokazí. Rozdiel je v tom, že partneri sa vedia pozrieť na to, čo sa deje. Vedia si priznať, kde opakujú vzorce, ktoré už nechcú žiť. Vedia prevziať zodpovednosť za svoje správanie, prijať spätnú väzbu a nájsť si k sebe cestu späť. Správni ľudia pre pevné puto nie sú tí, s ktorými sa všetko podarí na prvý raz, ale tí, s ktorými to môžeme skúšať znova a znova. Ktorí s nami chcú byť. Ktorí sa nás nezľaknú. Ktorí chápu, že bezpečie sa nevytvorí samo, ale buduje sa krok za krokom. Takíto ľudia nám nedajú pocítiť, že sme príliš. Že musíme byť iní. Že máme zmiznúť. Práve pri nich sa učíme, že nemusíme zo vzťahu ujsť len preto, že sa nás niekto naozaj dotýka.
To, čo v nás vyvoláva znepokojenie alebo pocit zahltenia, môže byť v skutočnosti láska, len iným spôsobom, než na aký sme zvyknutí. To, čo sa nám zdá ako "nuda", môže byť len pokoj. A to, čo v nás spúšťa paniku, môže byť prvý zážitok skutočného prijatia. To, čo nás desí, môže byť len blízkosť, na akú nie sme zvyknutí. Táto cesta si často vyžaduje zmeniť definíciu lásky. Prestať si ju zamieňať s túžbou, nedostupnosťou, napätím, idealizovaním, bolesťou či neistotou. A začať ju vnímať ako priestor, ako prax, ako spôsob, akým sa správame k sebe a k druhým. Každá zmena, ktorú chceme zažiť vo vzťahoch, začína v nás, v ochote cítiť, v ochote komunikovať, v ochote vytrvať a nevzdávať sa pri prvých ťažkostiach. V ochote prekonávať nedorozumenia, zostať v dialógu, nastavovať a udržiavať hranice, dávať aj prijímať. Učiť sa dôverovať a dôveru prehlbovať. A uvedomiť si, že skutočne pevné a bezpečné vzťahy nevznikajú naraz, ale rastú krok za krokom, budujú sa časom, trpezlivosťou a vzájomným úsilím.
Budovanie autentických vzťahov
Zároveň to však nie je len na nás. Zdravý vzťah nie je o súperení, ale o tom, že je to spoločný projekt, na ktorom sa podieľajú obaja partneri. Vzťah, v ktorom sme sami, nie je vzťah. Kvalitu vzťahu neurčuje len to, ako veľmi sme my pripravení milovať, ale aj to, nakoľko je druhý človek pripravený tvoriť. Nie len reagovať, brať alebo čakať, či to nejako dopadne, ale vedome sa zapojiť. Prinášať. Tvoriť. Pracovať na sebe aj na vzťahu. Dobrý vzťah nie je miesto, kde máme potlačiť to, čo cítime, ale priestor, kde to môžeme bezpečne prejaviť. A dobrý partner nie je niekto, kto za nás všetko vyrieši, ale niekto, kto nás podrží vtedy, keď už nevládzeme sami. Nie preto, že sme slabí, ale preto, že spolu sa to nesie ľahšie. Partnerstvo má do života prinášať niečo, čo si sami v rovnakej miere nedokážeme dať. A práve to z neho robí niečo výnimočné.
To neznamená, že všetky naše potreby musí napĺňať jeden človek. Potrebujeme aj iné vzťahy – priateľov, rodinu, komunitu, miesta, kde sa cítime viditeľní, a miesta, kde patríme. Ale keď zmeníme svoje vnútorné nastavenia, zmení sa aj dynamika vo vzťahu, či už s existujúcim partnerom, alebo s niekým, koho ešte len stretneme.
Láska si nás nájde, keď sme jej dostupní. Keď jej kráčame v ústrety. Keď ju tvoríme. Nie keď čakáme, kým sa stane. Vyberte si vzťah, v ktorom môžete rásť, s niekým, kto má sebareflexiu, ochotu a túžbu tvoriť. Nepotrebujete mať všetko hneď. Ale s tým správnym človekom si môžete vytvoriť niečo vlastné, niečo, čo bude mať zmysel. Aj s krásnymi chvíľami, aj s omylmi, aj s tými momentmi, ktoré filmy často nezobrazujú, pretože ich režíruje sám život, nie Hollywood.
Keď veríme mýtom, ľahko prehliadneme tých, ktorí nie sú dokonalí, ale sú vzťahu otvorení. Ktorí nie sú dramatickí, ale úprimní. Ktorí sa nás nepokúšajú získať, ale sa k nám približujú. Možno práve niekto taký hľadá vás. A možno si vás nájde, ak budete dostatočne otvorení a schopní rozpoznať skutočnú blízkosť aj v tichu, jednoduchosti a obyčajnosti, ktoré sa na prvý pohľad nemusia zdať výnimočné a môžu vyzerať inak, než ako ste si to pod vplyvom skreslených predstáv vysnívali.
Ak túžime po skutočnom vzťahu, musíme vnímať nielen druhého, ale aj seba a správať sa tak, aby aj ten druhý cítil hodnotu, ktorú vo vzťahu prinášame. Je dôležité ukazovať to, čo je skutočné, aj keď to môže byť zraniteľné, aby si k nám ľudia vytvorili vzťah s tým, kým naozaj sme, a nie len s idealizovaným obrazom alebo mýtom, ktorý možno nechcene vytvárame.
Pokiaľ chceme bezpečný a stabilný vzťah, musíme sa naučiť byť partnermi, ktorí sú schopní tento vzťah udržať. Tento proces si vyžaduje, aby sme sa na vzťah nepozerali výlučne cez prizmu "ja", ale aby sme doň vkladali aj perspektívu "my", kde je priestor na zdieľanie, podporu a spoločný rast. Vzťah postavený na tomto princípe sa stáva miestom, kde sa obaja partneri môžu cítiť bezpečne, kde sa môžu vyjadrovať bez obáv z odsúdenia a kde sa cítia podporovaní na svojej ceste životom.
Vedomé vzťahy sú cestou vnútorných premien, transformácií partnerov a samotného vzťahu, rastu a prehlbovania spojenia. Sú alchýmiou, v ktorej sa aj napätie a nezhody môžu stať bránou k pravdivejšiemu porozumeniu sebe aj druhému. Vyžadujú odvahu, zrelosť a citlivosť k tomu, že dôvera je krehká, a preto ju obaja chránia spoločne, s úctou, starostlivosťou a úprimným zámerom neubližovať, vystúpením z narcizmu smerom k vzájomnosti.
A hoci každý vzťah prechádza výzvami, práve spoločná snaha a záväzok voči sebe i druhému nás posúvajú vpred. Učia nás, ako sa lepšie prispôsobovať, byť trpezliví a ako si navzájom ukazovať cestu v najtemnejších chvíľach. Takýto vzťah sa stáva nielen zdrojom stability, ale aj silným oporným bodom v každodennom živote.
Nebude to ľahké, no bude to stáť za to.
Každý má svoje predstavy a mýty o tom, ako by láska a vzťahy mali vyzerať. Ponechajte si tie, ktoré vám skutočne pomôžu, a možno vám to otvorí cestu k hlbokým a zmysluplným spojeniam s ľuďmi, pri ktorých sa budete cítiť, že k sebe patríte.
Mýty vznikajú zo strachu, no láska nám dáva silu ho prekonať.
PS: Pri písaní tohto textu som nevyužil žiadne konkrétne zdroje, inak by boli samozrejme uvedené. Vyšiel som z vlastných poznámok, ktoré obsahujú moje uvedomenia a osobné prežitky, ako aj náhodné inšpirácie zo širokého spektra podcastov, diskusií a literatúry o vzťahoch. Môj pohľad na vzťahy mohli nepriamo inšpirovať knihy a články od nasledovných autorov: John & Julie Gottman, Julie Menanno, Matthew Hussey, Jillian Turecki a Zoë Crook.
____________________________________________________________________________
Blogy píšem vo svojom voľnom čase a pri písaní pijem veľa kávy. Ak sa vám môj článok páčil a chcete ma podporiť, môžete mi ju cez tento odkaz kúpiť:
PS: Text je môj vlastný a rozhodne ho nevnímajte ako odborný článok. Je to len blog.
