Poznámka na úvod: Text je dlhší, no prináša podrobný pohľad na danú tému.
V poslednom čase sa pojem hodnoty vo verejnom priestore skloňuje pomerne často. Spolu s ním sa objavujú aj termíny ako hodnotové nastavenie, hodnotová politika, hodnotová orientácia či hodnotový konflikt. Každý si pod nimi môže predstaviť niečo iné a často aj úplne odlišné veci.
Mnohí asi uvažujete, čo tieto pojmy vlastne znamenajú. A možno sa pod vplyvom nedávnych udalostí tiež zamýšľate, prečo môže niekto hovoriť, že jeho hodnotou je česť a morálka, a o pár dní svojim správaním ukáže, že v skutočnosti sú jeho hodnotami spoločenský status a peniaze. Tento rozpor medzi slovami a činmi nie je výnimočný, práve naopak, stáva sa čoraz častejšie očividným prejavom toho, ako hodnoty nie sú vždy tým, čo verejne deklarujeme, ale tým, čo skutočne formuje naše rozhodnutia a správanie sa.
Tieto termíny sa objavujú v každodenných interakciách, používame ich pri významných rozhodnutiach, v medziľudských vzťahoch a počujeme ich aj pri rôznych vysvetleniach a odôvodneniach, ktoré sa často skloňujú aj vo verejnom priestore.
Hovoríme síce rovnaké veci, no nie vždy ich rovnako aj vnímame. To vedie k nedorozumeniam a keď sa zrazu ukážu niekoho skutočné hodnoty, nastáva šok.
Ak ste zo všetkého zmätení alebo máte pocit, že sa z hodnôt stala len akási prázdna fráza, nasledujúci text vám objasní, ako to s tými hodnotami vlastne je.
Začnime ale po poriadku.
Čo sú hodnoty a ako vznikajú?
Počas života si vytvárame presvedčenia o svete a živote, ktoré považujeme za pravdivé a správne. Formujú ich prostredie, v ktorom vyrastáme, výchova, kultúra, skúsenosti a množstvo ďalších vplyvov. Výsledná zmes týchto faktorov je u každého človeka jedinečná. Tieto presvedčenia, aj keď sú subjektívne a osobné, tvoria základ toho, ako interpretujeme svet okolo seba.
Presvedčenia sú hlboko zakorenené vnútorné postoje, názory a očakávania, ktoré ovplyvňujú, ako premýšľame, čo cítime a ako sa správame. Niektorí sú presvedčení, že svet je bojisko, iní zas veria, že sa netreba ničoho báť. Jeden verí, že úspech prichádza len cez tvrdú prácu, zatiaľ čo iný si myslí, že za úspech vďačí náhode a tomu, že robil to, čo ho baví. Atraktívna žena môže mať z minulosti presvedčenie, že nie je hodná lásky, zatiaľ čo iná, ktorá sa o seba dbá oveľa menej, nepochybuje o tom, že môže mať akéhokoľvek muža. Každý z nás si nesie vlastný súbor presvedčení, ktoré riadia naše životy a rozhodovanie.
Zatiaľ čo presvedčenia opisujú to, čomu veríme, hodnoty určujú, čo si ceníme, čo považujeme za dôležité a zmysluplné a na čom nám záleží. Sú to v podstate emocionálne zafarbené presvedčenia, ktoré vyjadrujú naše osobné priority a ideály. Hodnoty sú základom našich motivácií a rozhodnutí, pretože ovplyvňujú to, ako posudzujeme situácie, ľudí a udalosti v našom živote. Stručne povedané, hodnoty sú hlavné vnútorné motivátory nášho vonkajšieho správania sa.
Prečo na hodnotách záleží?
Niektoré hodnoty preberieme zo svojho okolia automaticky, bez toho aby sme si to uvedomovali. Iné zas poznáme a uvedomujeme si ich, čím nám dávajú väčšiu kontrolu nad naším životom. Umožňujú nám cítiť, že v rôznych situáciách máme slobodnú vôľu rozhodnúť sa podľa seba. A čo je najdôležitejšie, vedome tieto hodnoty môžeme aj meniť, keď sa tak rozhodneme.
Hodnoty v nás vyvolávajú silné pocity. Keď žijeme v súlade so svojimi hodnotami, cítime spokojnosť, radosť a harmóniu so sebou samým. Človek, ktorý si cení úprimnosť, prežíva hrdosť a integritu, keď koná čestne, aj keď to môže byť náročné. Ak však žijeme v rozpore so svojimi hodnotami, objavuje sa nepokoj, vnútorný konflikt alebo pocit prázdnoty. Tieto pocity nás vedú k hľadaniu rovnováhy a autenticity v našich rozhodnutiach.
Hodnoty sú aj jednou zo zložiek našej osobnej identity – teda toho, kým sme. Predstavujú princípy, ktoré dávajú nášmu životu smer, určujú, čo je pre nás dôležité, čo považujeme za správne a čo ovplyvňuje naše rozhodnutia a konanie. V podstate sú to interné signály, ktoré nám ukazujú, čo je pre nás prioritou a čo je pre nás neakceptovateľné.
Psychológ Shalom Schwartz rozdelil ľudské hodnoty do desiatich univerzálnych kategórií, ktoré má každý človek, len v rôznom poradí. Patrí sem sloboda, bezpečnosť, moc, tradícia, láskavosť, univerzalizmus, stimulácia, hedonizmus, úspech a konformita. Niektorí uprednostňujú nezávislosť a dobrodružstvo, iní stabilitu alebo spoločenské postavenie. Poradie závisí od osobnosti, skúseností a prostredia.
Schwartzova teória zdôrazňuje, že hodnoty nie sú izolované. Často medzi sebou súperia alebo sa dopĺňajú. Túžba po moci môže byť v konflikte s hodnotami láskavosti alebo univerzalizmu. Hodnoty formujú naše rozhodnutia a ovplyvňujú, čo v živote považujeme za dôležité. Čím viac si uvedomujeme vlastné hodnoty, tým lepšie chápeme svoje motivácie a dôvody, prečo konáme tak, ako konáme.
Pre niekoho sú kľúčové hodnoty ako pravda, láska, sloboda či demokracia, pre iného zas sú najvyššími prioritami moc, vplyv a peniaze. Tieto hodnoty formujú naše správanie a spôsob, akým sa vzťahujeme k ostatným a spolunažívame v spoločnosti. V konečnom dôsledku sú to práve tieto hodnoty, ktoré nás definujú a určujú našu identitu.
Ak chcete lepšie pochopiť svoje hodnoty, pýtajte sa sami seba: Čo ma skutočne teší a napĺňa? Čomu by som venoval/a čas, keby som mal/a všetko, čo potrebujem? Kedy cítim, že to, čo robím, má zmysel? Odpovede vám odhalia, čo vás poháňa, na čom vám záleží a kde sa skrýva vaša vnútorná motivácia.
A teraz sa pozrime bližšie na hodnoty samotné.
Filter, cez ktorý nazeráme na svet
Ako som už uviedol vyššie, hodnoty vychádzajú z našich presvedčení o živote. Ak niekto verí, že v každom človeku je dobro, pravdepodobne si bude ceniť empatiu, otvorený dialóg a porozumenie. Naopak, narcistický človek, presvedčený o vlastnej výnimočnosti a neomylnosti, bude uprednostňovať silu, obdiv a osobný prospech. Úprimnosť, spolupráca či pokora medzi jeho hlavné hodnoty určite patriť nebudú.
Naše hodnoty fungujú ako filter, cez ktorý vnímame a interpretujeme realitu. Určujú, ako chápeme svet okolo nás, aké významy pripisujeme udalostiam a aké možnosti vidíme. Tento vnútorný kompas nás vedie v každodenných rozhodnutiach a ovplyvňuje, ako reagujeme na ľudí a situácie.
Zároveň nám hodnoty slúžia ako základ pre odôvodňovanie toho, ako konáme. Pomáhajú nám vysvetliť sebe aj ostatným, prečo robíme to, čo robíme a ako uvažujeme. Do istej miery formujú aj naše túžby, ciele a to, čo považujeme za dôležité alebo hodné úsilia.
Hodnoty spoluvytvárajú naše vnútorné nastavenie, ktoré nazývame hodnotovou orientáciou. Určujú, na čo kladieme dôraz, čo považujeme za správne a čo nás v živote poháňa. Spolu s našimi presvedčeniami a postojmi formujú naše správanie v rôznych oblastiach života. Na základe nich si formujeme postoje, ktoré ovplyvňujú naše správanie v práci, v súkromí aj v spoločnosti.
Ako hodnoty ovplyvňujú rozhodnutia a správanie sa?
Pre mladého muža je sloboda najdôležitejšou hodnotou, ktorú chápe ako možnosť rozhodovať o vlastnom živote bez vonkajších obmedzení. Preto sa presťahoval do krajiny, ktorá mu to umožňuje, má prácu, ktorú môže vykonávať kdekoľvek na svete, a obklopuje sa ľuďmi, ktorí rešpektujú jeho nezávislosť. Jeho hodnoty ho vedú k životu podľa vlastných pravidiel, pretože tak sa cíti najlepšie. V prostredí, kde je sloboda potláčaná, napríklad v Bielorusku, by nemohol žiť v súlade so svojimi autentickými hodnotami.
Rovnakú hodnotu, slobodu, môže vyznávať aj skorumpovaný policajt, no chápe ju inak. Pre neho sloboda znamená uniknúť zodpovednosti za svoje skutky. Poháňa ho strach zo straty majetku a postavenia, preto sa snaží, aby neskončil vo väzení. V jeho ponímaní slobody ide o ochranu vlastných záujmov za každú cenu, čo ho nakoniec privedie k snahe urobiť politickú kariéru, ktorá mu poskytne imunitu a kým bude pri moci, zaručí mu to osobnú slobodu.
Aj keď obaja hovoria o slobode, ich hodnotová orientácia je zásadne odlišná. Každý z nich videl ako správne také rozhodnutia, ktoré boli v súlade s jeho chápaním slobody. Pre jedného bola sloboda priestorom na autentický život, pre druhého nástrojom na ochranu vlastných záujmov a vyhnutie sa zodpovednosti.
Výskumy ukazujú, že amygdala, časť mozgu spojená so spracovaním emócií, zohráva dôležitú úlohu pri reakciách na situácie, ktoré vnímame ako morálne alebo hodnotovo významné, ako sú spravodlivosť, lojalita, dôvera či česť. Zohráva dôležitú úlohu pri reakciách na takéto situácie a aktivuje sa, keď čelíme silným emóciám alebo keď niečo narúša naše základné presvedčenia a hodnoty.
Ľudia, ktorí si cenia empatiu a spoluprácu, majú podľa výskumov aktívnejšiu prefrontálnu kôru. Táto časť mozgu je spojená so sebareguláciou, komplexným rozhodovaním a schopnosťou chápať perspektívu druhých, čo im umožňuje správať sa s väčším ohľadom na potreby a pocity iných, nielen na vlastné záujmy.
Výskumy tiež ukazujú, že ak dlhodobo žijeme v rozpore s vlastnými hodnotami, zvyšuje sa náš stres a úzkosť, čo môže negatívne ovplyvniť fyzické aj psychické zdravie.
Hodnoty teda nie sú len prázdne slová, formujú naše rozhodnutia, ovplyvňujú naše prežívanie a priamo zasahujú do kvality nášho života. Tiež určujú, čo považujeme za správne, aké rozhodnutia prijímame, aké možnosti si všímame a akým smerom sa v živote uberáme.
Každý vidí svet inak
Hodnoty nie sú univerzálne pravdy platné pre všetkých. Líšia sa podľa doby, miesta a skúseností ľudí. To, čo je pre jednu spoločnosť kľúčové, môže byť pre inú nepodstatné.
V Japonsku sa kladie dôraz na česť, disciplínu a blaho skupiny. Kolektívne myslenie prevláda nad individuálnymi ambíciami. Spoločnosť funguje ako prepojený organizmus, kde má každý svoje miesto a zodpovednosť. Byť súčasťou celku je nielen povinnosť, ale aj prejav úcty. Hoci kolektívne blaho stojí v popredí, v pracovnej sfére panuje silná súťaživosť a dôraz na osobné výsledky. Úspech jednotlivca zvyšuje prestíž celej skupiny.
V USA sú na prvom mieste sloboda, sebarealizácia a individuálny úspech. Ľudia sa cítia jedineční, chcú vyniknúť a ukázať svetu, čo v nich je. Nezávislosť je hodnota sama o sebe a byť sám sebe pánom je znakom úspechu. Hoci individualizmus dominuje, v niektorých komunitách, napríklad medzi prisťahovalcami alebo v náboženských skupinách, pretrváva silná orientácia na rodinu a spoločné hodnoty.
Na Slovensku sa hodnoty líšia nielen medzi regiónmi, ale aj medzi generáciami. Staršia generácia, ktorá zažila socializmus, si váži stabilitu, istoty a tradície, ktoré im pomohli prežiť v neistých časoch. Mladí, narodení po revolúcii, uprednostňujú flexibilitu, slobodu a možnosť robiť to, čo ich baví. Vyrástli v otvorenom svete plnom príležitostí a chcú ho spoznávať bez obmedzení. Výrazné rozdiely vidno aj medzi mestami a vidiekom. Na vidieku pretrváva dôraz na tradície, rodinné väzby a komunitnú súdržnosť, zatiaľ čo v mestách sa viac kladie dôraz na individualizmus, osobný rozvoj, kariérny rast a sebarealizáciu.
Každá kultúra a generácia si svoje hodnoty formuje podľa vlastných skúseností, histórie a životných podmienok. To, čo je pre jedných samozrejmé, môže byť pre iných luxus alebo úplne nepochopiteľné. A práve v tejto rozmanitosti sa odráža spôsob, akým každý z nás vidí svet.
Priepasť medzi slovami a činmi
Ľudia môžu hovoriť čokoľvek, ale ich konkrétne správanie vždy odhalí, aké sú ich skutočné hodnoty. Veľký rozpor medzi slovami a činmi najčastejšie nachádzame tam, kde záleží na popularite, imidži a spôsoboch, akými sa veci prezentujú. Typickými príkladmi sú podnikanie, šoubiznis a politika, kde môžu byť hodnoty vnímané len ako nástroj na to, ako vyzerať dobre a čo najlepšie zapôsobiť.
Človek môže hlásať, že mu ide o hodnoty ako spravodlivosť, čestnosť a službu verejnosti, ale keď sa pozrieme na to, čo robí, zistíme, že v skutočnosti sú mu oveľa bližšie hodnoty ako moc, osobný prospech a lojalita k firemným alebo straníckym partnerom.
Príkladom je aj demokracia, hodnota, ktorú mnohí politici verejne oslavujú ako základ slobody a rovnosti. Avšak, keď sa dostanú k moci, ich činy často odhalia autoritárske sklony. Sľubujú ochranu demokratických princípov, no postupne obmedzujú slobodu prejavu, upravujú volebný systém alebo posilňujú svoju kontrolu nad inštitúciami. Politici, ktorí majú plné ústa demokracie, no po získaní moci centralizujú kontrolu a potláčajú opozíciu, ukazujú, že ich skutočným cieľom nie je sloboda občanov, ale vlastná moc a autorita. Takéto správanie je typické pre krajiny, kde sa demokratické inštitúcie stali len nástrojom na udržanie moci jedného človeka alebo skupiny.
Konanie odhalí, aké je skutočné hodnotové nastavenie človeka, teda to, aké sú jeho hlavné hodnoty. Tie, podobne ako primárne potreby v Maslowovej pyramíde, vždy prevážia nad tými ostatnými. Niektoré hodnoty sú silnejšie, iné slabšie; niektoré stoja vyššie, iné nižšie. Najvýraznejšie sa ukážu v časoch kríz a pri náročných rozhodnutiach. Jasne sa ukáže, kto čo vyznáva, po čom túži a za čím stojí, či to povie priamo, alebo to prezradia jeho činy.
Keď slová klamú, činy hovoria pravdu
To, čo o sebe tvrdíme, môže znieť pekne, ale skutočné hodnoty odhalia až naše činy.
Žena môže hovoriť, že si vo vzťahoch cení dôveru, emocionálnu podporu a inšpiratívneho partnera. V skutočnosti však žije s mužom, ktorý sa o ňu okrem sexu nezaujíma, no poskytuje jej luxus a materiálnu istotu. Tajne sa stretáva s inými mužmi, pretože jej citové potreby nie sú naplnené, no napriek tomu vo vzťahu ostáva a muža klame. Po čase by možno pochopila, že jej skutočnými prioritami nie sú dôvera a blízkosť, ale finančná stabilita. Aj keď navonok tvrdí jedno, jej správanie odhaľuje, čo je pre ňu naozaj dôležité.
Podobným príkladom je človek, ktorý verejne vyzdvihuje tradičné hodnoty rodiny a manželstva, no v súkromí je rozvedený, strieda milenky a svojim deťom sa nevenuje. Navonok sa prezentuje ako morálny a zodpovedný, no jeho činy ukazujú pravý opak. Skutočné hodnoty sa vždy prejavia v správaní, nie v slovách.
Takéto a podobné rozpory nájdeme všade okolo nás.
Prečo niekedy nerobíme to, čo hovoríme?
Niekedy k podobnému rozporu dochádza aj preto, lebo niektoré hodnoty sú jednoducho podvedomé. Myslíme a rozprávame jedno, ale naše konkrétne činy ukazujú niečo iné. Je to preto, že si hlbšie dôvody našich rozhodnutí dostatočne neuvedomujeme, nepremýšľame o nich, alebo sme sa nenaučili vnímať vlastné vnútorné rozpory.
Rozpor medzi slovami a činmi môže prameniť aj z hodnotovej zmätenosti. Človek bez pevnej identity, ktorý nevie, kým naozaj je, môže byť chaotický, ľahko ovplyvniteľný a svoje názory mení podľa tlaku okolia. Často preberá cudzie presvedčenia, aby zapadol, no vnútorne pociťuje neistotu a stratu autenticity.
Nesúlad medzi tým, čo hovoríme, a tým, čo robíme, však nemusí vždy znamenať vedomé klamstvo. Niekedy odráža hlbšie nevedomé procesy alebo hodnotovú nejasnosť. Človek môže byť v rozpore medzi tým, čomu verí, a tým, čo od neho vyžaduje realita.
Existujú aj situácie, keď tento nesúlad nie je o pretvárke, ale o vnútornom boji. Človek sa snaží konať v súlade so svojimi hodnotami, no pod tlakom okolností zlyháva. Napríklad rodič učí deti trpezlivosti, no sám vybuchne pri prvom probléme, pretože jeho hodnota pokoja nevydrží pod náporom stresu. Tento rozpor neznamená neúprimnosť. Jeho slová narazili na fyzické a psychické limity.
Nesúlad medzi slovami a činmi je súčasťou ľudskej prirodzenosti. Niekedy človek nie je v kontakte so svojimi skutočnými hodnotami, inokedy ho premôže tlak alebo vlastné limity.
Naše skutočné hodnoty a priority sa neodhaľujú v tom, čo hovoríme, ale v tom, ako konáme, najmä v situáciách, ktoré preveria našu odolnosť. Ak chceme pochopiť, čo je pre človeka naozaj dôležité, nestačí počúvať jeho slová. Musíme sledovať, ako sa správa, keď sa nikto nepozerá, alebo keď stojí pred ťažkým rozhodnutím.
Keď sa z hodnôt stáva obchodný artikel
Mnohokrát majú ľudia veľmi pochopiteľné a pomerne priehľadné dôvody, prečo niektoré hodnoty uprednostnia. Verejný činiteľ môže vyhlasovať, že jeho prioritami sú spravodlivosť a transparentnosť, no keď sa ocitne v pozícii s vysokým príjmom a výhodami, zrazu sa ukáže jednoduchá pravda: z hodnotových presvedčení sa nikto nenaje. A tak radšej mlčí v drahej športovej limuzíne, než by mal byť s pevnými hodnotami na úrade práce. Táto situácia nie je ojedinelá; v našich životoch sa často stretávame s takými momentmi, keď sa ideály stretávajú s tvrdou realitou.
Takéto správanie odráža základnú ľudskú tendenciu chrániť vlastné pohodlie a záujmy. Morálne zásady môžu znieť vznešene, kým neohrozia životný štandard alebo stabilitu. Keď človek stojí pred rozhodnutím medzi zachovaním hodnôt a udržaním vlastného komfortu, často zvíťazí pragmatizmus. Ukazuje sa, že nie každý, kto hovorí o morálke, je ochotný pre ňu niečo obetovať. Ideály, ktoré pôsobia pevne, sa rýchlo zosypú, keď sa ocitnú pod tlakom reálnych životných rozhodnutí.
Pre niektorých majú hodnoty dokonca aj konkrétnu cenu. Ak sa objaví výhodná ponuka alebo možnosť osobného prospechu, jednoducho ich vymenia za niečo výhodnejšie. Tento moment, keď sa zásady stávajú obchodovateľným tovarom, odhaľuje, že pre mnohých nie sú pevnou súčasťou identity, ale nástrojom, ktorý možno prispôsobiť vlastným potrebám. Aj za cenu, že budú vnímaní ako prospechári, ktorí sa pre materiálny zisk vzdali svojich princípov.
Tento proces sa neodohráva len vo verejnom živote, ale aj v bežných situáciách. Človek môže hovoriť o lojalite a vernosti, no ak tieto hodnoty narazia na hrozbu straty pohodlia, rýchlo si nájde spôsob, ako ich obísť. V osobných vzťahoch, na pracovisku alebo v spoločnosti sa stále opakuje rovnaký vzorec: hodnoty vydržia len dovtedy, kým nie sú v konflikte s vlastným záujmom. Skutočná sila hodnôt sa napokon neprejavuje v slovách, ale v rozhodnutiach, ktoré robíme, keď ide o niečo viac než len pekné reči.
Vzťah hodnôt a morálky
Morálka predstavuje súbor pravidiel, noriem a presvedčení, ktoré nám určujú, čo je správne a čo nesprávne. Je to akýsi etický rámec, ktorý nám pomáha rozpoznať, ktoré správanie je v súlade s našimi spoločenskými očakávaniami a ktoré ich porušuje. Naopak, hodnoty sú individuálnym odrazom toho, čo považujeme za dôležité v živote a akým spôsobom utvárame náš pohľad na svet. Hodnoty a morálka sú v úzkom vzťahu, pretože to, čo považujeme za hodnotné, ovplyvňuje naše rozhodovanie sa v morálnych dilemách.
Napríklad ak si spoločnosť ako celok cení čestnosť, prirodzene to ovplyvňuje jej morálne rozhodnutia, preto klamstvo bude považované za neprijateľné. No hodnoty nie sú vždy viazané len na morálny rámec. Existujú aj hodnoty, ktoré sa nedajú tak jednoducho zaradiť do tradičného morálneho kódexu, ako je túžba po moci, osobnom zisku alebo dominancii. Tieto hodnoty môžu byť síce dôležité, ale nie vždy sú v súlade s morálnymi zásadami, ako sú čestnosť, spravodlivosť alebo rešpekt k druhým.
Správanie človeka teda nie je len odrazom jeho morálnych presvedčení, ale aj jeho hodnôt, ktoré určujú jeho reálne rozhodovanie a konanie. Ak niekto cení spravodlivosť, bude v každodennom živote trvať na férovosti, aj keď sa to nemusí vždy oplatiť. Naopak, ak pre niekoho dominujú hodnoty osobného zisku, môže byť ochotný obetovať morálne zásady, ak to znamená rýchlu alebo väčšiu odmenu.
V konečnom dôsledku hodnoty a morálka spoločne určujú, nielen čo považujeme za správne, ale aj ako sa správame, najmä keď nás nikto nevidí. Tieto princípy sa zrazu stávajú viditeľné, keď sú vystavené skúške v každodenných situáciách.
Napríklad manažér, ktorý si cení čestnosť a lojalitu, odmietne prijať úplatok od konkurencie za poskytnutie dôverných informácií, hoci by sa o tom nikto nedozvedel. Iný človek, ktorý si cení peniaze viac ako čestnosť, by úplatok zobral a bez výčitiek svedomia by v takomto konaní pokračoval ďalej. Pre neho je finančný zisk dôležitejší ako morálne princípy, a pokiaľ nevidí bezprostredné riziko odhalenia, nemá dôvod meniť svoje správanie sa.
Temná stránka ľudí: Od primitívnych vagabundov po manipulátorov v oblekoch
Predstavte si niekoho s mentalitou grázla – človeka, ktorý je sebastredný, hrubý, arogantný a môže byť agresívny. Jeho hlavnými hodnotami sú sila, dominancia a vlastný prospech. Bez zábran klame, ničí majetok, uráža, porušuje pravidlá a vo všetkých oblastiach života ukazuje, že na ostatných mu nezáleží. Takýto človek žije bez výčitiek svedomia, pretože jeho hodnotová orientácia je výrazne sebecká a pre okolie často škodlivá. Väčšina ľudí s ním nebude chcieť nič mať, no aj on si nájde priateľov, ktorí s ním zdieľajú podobné hodnoty.
Tento typ osobnosti je relatívne jednoduchý a ľahko čitateľný. Avšak existujú aj sofistikovanejší jedinci, ktorí môžu byť obzvlášť nebezpeční, najmä keď sa dostanú do vysokých funkcií, kde môžu priamo ovplyvňovať životy ľudí. Títo ľudia, často s narcistickými, psychopatickými alebo sociopatickými osobnostnými rysmi, sa zameriavajú na získavanie a udržiavanie moci, osobný prospech a kontrolu. Ich vnútorné nastavenie im znemožňuje cítiť empatiu, mať potrebnú sebareflexiu alebo pociťovať výčitky svedomia. Pre nich je jednoduchšie správať sa, akoby nemali žiadne hodnoty, no v skutočnosti sa len vzdávajú tých, ktoré sú zamerané na ohľaduplnosť alebo citlivosť voči iným, pretože ich pohľad na svet je výlučne sebecký a výrazne pragmatický. Podobný typ človeka sa často vyznačuje chladným, kalkulujúcim prístupom k ľuďom a situáciám, čo ich robí veľmi nepredvídateľnými a nebezpečnými, ak sa dostanú k moci.
Ešte nebezpečnejšie je, že takíto ľudia sú zručnými sociálnymi chameleónmi. Naučili sa hovoriť presne to, čo chcú ostatní počuť, aby si získali ich dôveru a mohli nimi manipulovať. Sú výborní herci, ktorí vedia maskovať svoje skutočné úmysly za lákavé a presvedčivé fasády. Dokážu presvedčivo klamať a predstierať, že vyznávajú úplne iné hodnoty, než v skutočnosti majú. Tento druh manipulácie je často veľmi ťažko odhaliteľný, pretože si vyberajú tých najzraniteľnejších alebo najnaivnejších, ktorých ľahko zvádzajú a ovládajú.
Môžu napríklad hlásať slobodu prejavu, no ak získajú moc, stanú sa z nich autokrati, ktorí cenzurujú, zakazujú alebo dokonca prepisujú históriu, aby si uchovali svoju moc. Svoje hodnoty neprezentujú len slovami, ale aj svojim životným štýlom. Ich konanie a rozhodnutia ukazujú, ako skutočne vnímajú svet a aké majú ambície. Mnohokrát však precenujú svoju schopnosť všetko skryť alebo sa zo všetkého jednoducho vyklamať. Ich konkrétne činy nakoniec vyjadrujú ich hodnoty úplne jasne, bez ohľadu na to, aké slová používajú alebo akú fasádu si vytvárajú.
Predstieranie hodnôt je oveľa jednoduchšie pre tých, ktorí k nim nemajú žiadny citový vzťah. Manipulatívne typy však podceňujú, ako ich skutočné hodnoty vychádzajú na povrch prostredníctvom ich činov (napríklad ak niekto hovoril o skromnosti a slušnosti ale z nelegalnych príjmov nadobúda veľké majetky), pretože tie nedokážu dostatočne maskovať. Ich konanie nakoniec odhalí pravé úmysly a presvedčenia, ktoré sú v rozpore s hodnotami, ktoré sa snažia predstierať. Ich nekonzistentnosť a falošnosť sa nakoniec ukáže a môže mať negatívny dopad na tých, ktorí im uverili.
Hodnotová orientácia človeka ovplyvňuje jeho schopnosť pociťovať výčitky svedomia. Aj výskumy potvrdzujú, že osoby s hodnotami zameranými na moc a osobný úspech bývajú menej empatické a viac orientované na vlastný prospech, čo môže viesť k oslabenej schopnosti prežívať výčitky svedomia. Naopak, ľudia, ktorí si cenia spoluprácu, empatiu a vzťahy s inými, bývajú sociálne naladení, vnímajú problémy druhých a majú tendenciu pociťovať výčitky svedomia pri konaní, ktoré by mohlo iným uškodiť. Pre týchto ľudí je nevyhnutné cítiť zodpovednosť za svoje činy, pretože ich hodnotová orientácia je postavená na vzájomnej úcte a rešpekte.
Osobné hodnotové konflikty: Keď úprimnosť naráža na empatiu
V živote sa často ocitáme v situáciách, kde dochádza k rozporu medzi našimi hodnotami. Napríklad môžeme čeliť dileme, či byť úprimní a povedať niečo blízkej osobe, aj keď vieme, že ju to môže zraniť. Hovorenie pravdy je pre nás hodnotou, rovnako ako ochrana citov druhých a udržiavanie harmónie vo vzťahu. Tento konflikt medzi úprimnosťou a empatiou nás stavia do náročnej pozície, kde musíme rozhodnúť, ktorá hodnota je v danej situácii dôležitejšia. Či budeme klamať v záujme ochrany, alebo ostaneme úprimní.
Takéto dilemy ukazujú, že hodnoty nie sú vždy jednoznačné a ich konflikt môže výrazne ovplyvniť naše rozhodovanie aj každodenný život. Hodnotové konflikty sa však neobmedzujú len na osobné vzťahy – zasahujú aj širšie spoločenské a politické prostredie.
Hodnotové konflikty môžu vznikať aj vo vzťahoch. Napríklad manipulatívny narcista má úplne iné hodnoty než jeho citlivejšia a zásadovejšia partnerka. Kým on je zameraný na vlastný prospech, hľadá slobodu robiť si, čo chce, a vyhýba sa sebareflexii, jeho partnerka si cení dôveru, rešpekt a vzájomnú podporu. Tento rozdiel v hodnotách vedie k napätiu, pretože jeho sebastredné správanie je v priamom rozpore s tým, čo ona považuje za základ zdravého vzťahu.
Niekedy musíme voliť medzi úprimnosťou a ochranou citov, inokedy medzi spravodlivosťou a lojalitou. Takéto dilemy nie sú vždy jednoduché a vnášajú napätie medzi to, čomu veríme, a rozhodnutiami, ktoré musíme urobiť. Pochopenie týchto konfliktov je dôležité, pretože nás učí kriticky myslieť, vnímať perspektívu druhých a viesť zmysluplný dialóg v osobných vzťahoch aj v celej spoločnosti.
Spoločenské hodnotové konflikty: Súboj ideálov a mocenských hier
Hodnotové konflikty sa môžu objaviť aj na širšej spoločenskej úrovni. Aktuálnym príkladom je rozdiel medzi takzvanými západnými hodnotami a hodnotami pripisovanými súčasnému Rusku. Západ býva často vnímaný ako priestor, kde sa kladie dôraz na právo, demokraciu, rovnosť a empatiu – ideály zamerané na vytváranie férových podmienok a slobody pre všetkých. Naopak, hodnotový systém spájaný s Ruskom zdôrazňuje silu, stabilitu dosiahnutú kontrolou, udržiavanie poriadku pevnou rukou a rešpekt k hierarchii.
Tento protiklad však nie je čiernobiely. Tento protiklad však nie je čiernobiely. Svet je komplexný a aj keď si ho nevyhnutne všetci zjednodušujeme, aby sme ho lepšie chápali, realita zostáva zložitá a plná odtieňov. Naše skratky a zjednodušenia nám pomáhajú orientovať sa, ale často prehliadame jemné nuansy.
Aj na Západe sa objavujú autoritárske tendencie, napríklad v podobe dogmatických prúdov progresivizmu, ktoré niekedy presadzujú jednostranné videnie sveta. Zároveň aj v Rusku existujú jednotlivci túžiaci po slobode a demokracii, hoci z obáv o vlastnú bezpečnosť tieto hodnoty často nevyjadrujú verejne.
Západný systém, ktorý stavia na pravidlách a sebadisciplíne, môže niektorým ľuďom, ktorých hodnoty sa viac prikláňajú k spomenutému ruskému modelu, pripadať obmedzujúci. Vnímajú ho ako svet, kde si nemôžu robiť čokoľvek, čo sa im zachce a kde osobná sloboda podlieha právnym normám. Týmto ľuďom je bližší systém, v ktorom rozhoduje právo silnejšieho, kde sa dá mnoho vecí vybaviť alebo kúpiť obchádzaním pravidiel.
Ak niekto vyznáva hodnoty sily a moci, môže relativizovať alebo ignorovať porušovanie práv, agresiu či masové násilie. Prostredníctvom svojho hodnotového filtra necíti súcit s obeťami a obhajuje činy agresorov, čo zásadne skresľuje jeho vnímanie reality. Tento postoj nevyhnutne vedie ku konfliktu s ľuďmi, ktorí interpretujú svet cez hodnoty spravodlivosti, práv a súcitu.
Je nutné dodať, že hodnotové konflikty môžu byť vyvolané aj umelo. Politici často využívajú hodnoty ako nástroj na polarizáciu spoločnosti a získavanie podpory. Vytvárajú ostré deliace línie medzi skupinami ľudí, čím rozdeľujú spoločnosť na "našich" a "tých druhých". Tí, ktorí sa nezhodujú s ich pohľadom na svet, sú vykresľovaní ako hrozba alebo nepriatelia, zatiaľ čo ich vlastné hodnoty prezentujú ako jediné správne.
Takáto manipulácia posilňuje negatívne postoje voči oponentom, zvyšuje napätie a bráni konštruktívnemu dialógu. V dôsledku toho sa hodnoty stávajú nástrojom moci, ktorý prehlbuje spoločenskú polarizáciu a oslabuje demokratické procesy.
Keď sa meníme, menia sa aj naše hodnoty
Hodnoty nie sú statické, ale môžu sa počas života meniť. Postupne začíname ceniť a považovať za dôležité iné veci, než predtým. Tento proces zmeny hodnôt je prirodzený a často sprevádzaný osobným rastom alebo zmenou vnímania sveta. Rovnako sa môže zmeniť aj poradie hodnôt, najmä v krízových obdobiach, kedy sme postavení pred výzvy, ktoré si vyžadujú iný prístup. Kým v časoch pokoja a pohody si viac vážime hodnoty ako sloboda, kreativita a ľudskosť, v ťažkých životných chvíľach sa orientujeme na hodnoty, ktoré sú viac prepojené s našimi základnými potrebami, ako je bezpečnosť, stabilita a ochrana.
Ťažké časy nás často poriadne preveria a ukážu, aké hodnoty sú pre nás skutočne dôležité. Napríklad počas pandémie COVID-19 pocity ohrozenia a všadeprítomná neistota u niektorých ľudí posilnili hodnoty solidarity a súcitu s ostatnými. Títo jednotlivci vnímali, že ťažkú situáciu môžeme prekonať len spoločne, keď budeme spolupracovať a vzájomne sa podporovať. Naproti tomu u iných táto situácia viac do popredia dala hodnoty sebeckosti, skepticizmu voči autoritám, prioritou bolo pre nich len to, aby zabezpečení boli len oni sami, aj na úkor ostatných. Začali sa zameriavať predovšetkým na svoje vlastné prežitie a ochranu, pričom pociťovali, že systém im neposkytuje dostatočnú podporu alebo že im ostatní klamú. Takéto rozdiely v reakciách na krízové situácie ukazujú, ako sa naše hodnoty môžu vyvíjať a meniť v závislosti od vonkajších podmienok a vnútorných prekážok, ktorým čelíme. Zároveň sú tieto reakcie odrazom našich predchádzajúcich skúseností a osobných presvedčení, ktoré formujú naše rozhodnutia a pohľad na svet.
Ak sa menia vonkajšie okolnosti, naše hodnoty sa na ne môžu prirodzene prispôsobiť. Napríklad v prípade vojnových konfliktov alebo globálnych katastrof, kde sú základné potreby ohrozené, hodnoty ako prežitie alebo bezpečnosť môžu predbehnúť iné hodnoty, ako je napríklad sloboda jednotlivca. V náročných situáciách môžu naše bezprostredné potreby dočasne prevážiť nad dlhodobými hodnotami, ktoré sú pre nás dôležité. Ak však máme hodnoty pevne zakorenené a veríme im, dokážu odolať aj tlaku okolností. Takéto hodnoty, ako sú napríklad čestnosť, spravodlivosť alebo lojalita, môžu byť tým, čo nás drží pri správnej ceste, aj keď sme konfrontovaní s náročnými výzvami.
Kríza hodnôt v časoch globálnej neistoty
V súčasnosti naše hodnoty čelia ďalšej skúške. Zaužívané usporiadanie sveta sa rúca a v západnej časti sveta sledujeme, ako technologickí oligarchovia v spolupráci s autokratickými politikmi systematicky demontujú demokratické princípy, pričom popularitu získavajú prostredníctvom ovplyvniteľných algoritmov sociálnych sietí.
Skutočnosť, že sa k moci dostáva čoraz viac takýchto ľudí, vedie k erózii základných práv a slobôd, čím sa prehlbuje globálna neistota. Vzhľadom na rastúce napätie medzi mocenskými blokmi a eskalujúce obchodné vojny smerujeme do obdobia poznačeného konfliktmi a politickými turbulenciami. V tomto kontexte sa hodnoty ako sloboda, rovnosť a spravodlivosť ocitajú pod čoraz väčším tlakom. To, ako sa budeme orientovať v neustále sa meniacom svete, závisí od toho, do akej miery dokážeme udržať pevné zakorenenie našich hodnôt a prispôsobiť sa novým výzvam bez toho, aby sme ich obetovali.
Niekedy musíme nájsť rovnováhu medzi tým, čomu skutočne veríme, a tým, čo musíme robiť, aby sme prežili alebo vyhoveli vonkajším požiadavkám. Naša schopnosť flexibilne sa prispôsobiť a zároveň zostať verní svojim základným hodnotám je kľúčová pre náš duševný a emocionálny pokoj. V konečnom dôsledku je to práve proces hľadania rovnováhy medzi našimi hodnotami a realitou, ktorý nám pomáha rásť ako jednotlivcom, ale aj ako spoločnosti.
Aké hodnoty máme, tak žijeme
Naše životy riadi naše vnútorné nastavenie, ktoré je formované potrebami, túžbami a hodnotami, ktoré vyznávame, aj keď si ich nie vždy plne uvedomujeme. Ak lepšie pochopíme vlastné hodnoty a zároveň dokážeme rozpoznať hodnoty ostatných, budeme lepšie rozumieť ich konaniu a tomu, ako interpretujú realitu. Pochopíme, prečo robia určité rozhodnutia a čo ich motivuje žiť konkrétnym spôsobom.
Tento proces nám pomáha nájsť ľudí, ktorých hodnoty sú kompatibilné s našimi, čo uľahčuje spoluprácu, vedenie dialógu a budovanie hlbších vzťahov. Zároveň budeme schopní lepšie porozumieť aj tým, ktorí majú odlišné hodnoty. To, že niekto verí v niečo iné, z neho automaticky nerobí nášho nepriateľa ani človeka, ktorému by sme sa mali vyhýbať.
Hodnoty totiž určujú, čomu dáme prednosť, keď čelíme viacerým možnostiam a slobodnej voľbe. Spôsob, akým žijeme, rozhodnutia, ktoré robíme, a to, ako ich ospravedlňujeme, odráža náš hodnotový systém. Životným štýlom a rozhodnutiami ukazujeme svetu, čo je pre nás skutočne dôležité a čo si ceníme.
Naše hodnoty sa odrážajú nielen vo vzťahoch a práci, ale aj v situáciách, kde musíme voliť medzi pohodlnosťou a zodpovednosťou, medzi osobným záujmom a dobročinnosťou.
Sebareflexia nám pomáha lepšie rozpoznať a prijať hodnoty, ktoré nás skutočne definujú. Silné a stabilné hodnoty nám poskytujú odolnosť voči výzvam a orientáciu v ťažkých chvíľach. Ak žijeme v súlade s hodnotami, ktoré podporujú dobro, zodpovednosť a rešpekt, môžeme prispieť k vytváraniu lepšej spoločnosti.
Chce to odvahu bližšie preskúmať svoje hodnoty. Môžeme ich odhaliť tým, že sa pozrieme na to, čo nás teší, napĺňa, za čím sa ženieme alebo naopak, čo nás v živote obmedzuje. Ak sa chceme pohnúť vpred, musíme si niekedy klásť zásadné otázky, ktoré odhalia, čo skutočne poháňa spôsob, akým žijeme. Práca na hodnotách si vyžaduje aj ochotu meniť ich, ak sa zmeníme natoľko, že máme iné priority.
Niekedy to znamená byť k sebe úprimní a priznať si, že hodnoty, ktoré o sebe prezentujeme, v skutočnosti nie sú naše, najmä ak sa správame úplne inak. Čím lepšie sa spoznáme, tým autentickejšie budeme žiť v súlade so svojimi skutočnými hodnotami.
Preto si vyberajme hodnoty, ktoré nášmu životu dodávajú zmysel a prospievajú nielen nám, ale aj ostatným. Každé naše rozhodnutie ukazuje, kým naozaj sme.
To, čomu veríme a aké hodnoty vyznávame, sa nakoniec odráža v tom, ako žijeme.
Nielen ako jednotlivci, ale aj ako spoločnosť.
Napokon, skutočné hodnoty nie sú tie, o ktorých len hovoríme, ale tie, podľa ktorých aj žijeme.
Pretože to, čo po nás zostane, hovorí o nás viac než akékoľvek slová.
____________________________________________________________________________
Text je môj vlastný a rozhodne ho nevnímajte ako odborný článok. Je to len blog, za ktorý ma nikto neplatí a napísal som ho vo svojom voľnom čase. Ak by ste ma chceli podporiť šálkou kávy, môžete tak urobiť tu: https://buymeacoffee.com/tm11
____________________________________________________________________________
Zdroje, ktoré ma pri písaní inšpirovali:
Neural responses reveal associations between personal values and value-based decisions. Oxford Academic. 2020. Dostupné online na: https://academic.oup.com/scan/article/15/11/1217/5956559
Exploring How Our Brains Shape Our Value. GBHI. 2024. Dostupné online na: https://www.gbhi.org/news-publications/exploring-how-our-brains-shape-our-values
Cognitive Ability and Personal Values. Sage Journals. 2024. Dostupné online na: https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/19485506241281025
Neurocognitive mechanisms underlying value-based decision-making. 2013. Dostupné online na: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3721023/
What are your personal values? HBR. 2020. Dostupné online na: https://hbr.org/2020/11/what-are-your-personal-values
Personal Values Across Cultures. Annual Review of Psychology. 2022. Dostupné online na: https://www.annualreviews.org/content/journals/10.1146/annurev-psych-020821-125100
Personal values in human life. Nature Human Behaviour. 2017. Dostupné online na: https://www.nature.com/articles/s41562-017-0185-3
Understanding values: Schwartz theory of basic values. 2022. Dostupné online na: https://i2insights.org/2022/05/10/schwartz-theory-of-basic-values/
