Medvede sú v poslednom čase veľmi populárne zvieratká. Ich nedávne výskyty v obývaných oblastiach a útoky na ľudí spôsobili to, že sa stali aj vďačnou témou mnohých tuzemských politikov. Rozpráva sa o nich niekedy až príliš veľa, najviac o nich počuť z úst tých, ktorým slúžia len ako prostriedok na vyvolávanie strachu a dosahovanie vlastných cieľov.
V posledných týždňoch dostávajú viac pozornosti aj v Spojených štátoch amerických, momentálne už sú medvede populárne celosvetovo. Celé to spôsobila jedna nevinná otázka na sociálnej sieti TikTok, ktorá sa stala virálnou (rýchlo šírenou algoritmom na základe interakcií užívateľov aplikácie). Ženy mali odpovedať, že či by za situácie, ak by sa ocitli samé niekde v lese, boli radšej, ak by sa tam s nimi nachádzal medveď alebo neznámy muž. Obaja sú fyzicky silnejší a potenciálne nebezpeční, ale prevažná väčšina žien si vybrala medveďa. Zvláštne, však?
Ak sa na to pozrieme len letmo, tak to celé znie ako ďalšia z blbostí, ktoré sa šíria po internete. V tomto prípade ale virálny trend upriamil pozornosť na jednu dôležitú skutočnosť, týkajúcu sa bezpečia žien v spoločnosti. Otázka možno na samotnom začiatku nebola myslená tak celkom vážne, dôležité je to, aké reakcie vyvolala.
Komentáre a reakcie vo forme videí sú plné negatívnych až vysoko traumatizujúcich zážitkov a skúsenosti rozličných žien, ktoré mali s mužmi v ich životoch. Tie ovplyvnili ich odpoveď na danú otázku. Spomínali na otcov, rodinných príslušníkov, partnerov a iných mužov z ich priameho okolia.
Neznámy muž môže byť nevyspytateľný
Keby som to chcel zovšeobecniť, v danej súvislosti ženy medveďa vnímajú ako divé a nebezpečné zviera, ktoré im síce môže ublížiť, ale jeho konanie je do istej miery predvídateľné. Pred medveďom sa môžu ukryť, prípadne sa mu vyhnúť. Pokiaľ by prišlo k útoku, tak niektoré ženy uviedli, že medveď ich síce môže zraniť alebo zabiť, jeho agresia by ale bola pochopiteľná, keďže sa jedná o zviera, ktorého konanie by bolo inštinktívne a impulzívne. Netešil by sa z toho. Väčší strach by pociťovali, ak by sa v lese s nimi nachádzal neznámy muž, pretože v jeho prítomnosti by sa cítili ďaleko viac neisto a ohrozene. Predovšetkým vtedy, ak na základe zážitkov z minulosti vnímajú mužov ako nepredvídateľných, či nebodaj násilníckych, či inak nebezpečných.
Je to vskutku pochopiteľné. Muži sú schopní oveľa horších vecí. Medvede nie sú domácimi násilníkmi ani sexuálnymi predátormi, nevraždia ženy zo žiarlivosti, nepodhodia im drogy na diskotéke, neprepadávajú ich na ulici a neznásilňujú. Psychicky a ekonomicky ženy nevydierajú, neukrývajú ich v pivniciach, nemrzačia im pohlavné orgány, nesnažia sa ich odlúčiť od detí, neponižujú ich na verejnosti, nemanipulujú, vulgárne im nenadávajú. Asi ťažko uvidíme, ako nejaký medveď ženu bičuje, kameňuje, predáva ju na prostitúciu, obmedzuje ju na slobode, alebo sa snaží kontrolovať celý jej život. Medvede taktiež nebudú využívať svoj vplyv a burcovať dav, aby o ženách vykrikoval hanlivé výrazy, dokonca nemajú ani sociálne siete, aby ženy vo virtuálnom svete zosmiešňovali a podhadzovali na lynč svojmu sfanatizovanému fanklubu. Ak ženu napadne medveď, alebo pred ním utečie, nikto ju nespochybňuje, nikto jej nepovie, že si vymýšľa, alebo všetko robí len pre pozornosť alebo peniaze.
Svet nie je pre ženy bezpečný
V téme nie sú zatiaľ k dispozícii žiadne konkrétne dáta a ani štatistiky. Je úplne oprávnené obávať sa stretu s medveďom vo voľnej prírode. Útoky medveďov pribúdajú na celom svete. Problémy sú s nimi napríklad v Severnej Amerike, Japonsku, a aj v jednej maličkej, ale zato poriadne rozhádanej krajine. V roku 2023 bolo na Slovensku zaznamenaných viac ako 10 útokov medveďa, žiadny z nich neskončil smrťou človeka. V krajine vychádzajúceho slnka bolo v roku 2023 zaznamenaných viac ako 200 útokov medveďa na človeka, pri šiestich z nich boli následky fatálne (zdroj: nippon.com). Je úplne oprávnené obávať sa stretu s medveďom vo voľnej prírode.
Prečo by si ale väčšina žien, ktoré odpovedali na virálnu otázku, radšej vybrala medveďa? Poďme sa pozrieť na niektoré vybrané údaje, ktoré sú voľne prístupné na internete.
Jedna z troch žien má osobnú skúsenosť s fyzickým alebo sexuálnym násilím. A čo je vyložene alarmujúce, v roku 2022 bolo viac ako 48 000 žien a dievčat zavraždených ich partnermi, alebo rodinnými príslušníkmi (celosvetovo). Viac ako 26% žien starších ako 15 rokov zažilo násilné správanie zo strany manželov alebo ich partnerov (zdroj: unwomen.org). V krajinách EÚ zažije jedna z piatich žien násilie zo strany jej partnera, obeťami domáceho násilia sú v 90% zdokumentovaných prípadov ženy. Aj podľa údajov Policajného zboru SR je viac ako 70% násilných činov voči ženám spáchaných v domácnosti (zdroj: zastavmenasilie.gov.sk).
Chuck Derry, Riaditeľ Inštitútu rodovo podmieneného násilia v Minnesote, v roku 2015 publikoval článok, v ktorom opísal svoje zážitky zo skupinových sedení s mužmi násilníkmi. Opýtal sa ich tiež, aké benefity im prinášalo to, ako sa voči ženám správali, inak povedané – čo tým získavali. Viacerí muži uviedli, že takýto spôsobom si vynucovali sex, rešpekt, peniaze, alebo sa proste cítili lepšie, keď demonštrovali silu. Našli sa aj takí, ktorých to uspokojovalo.
Mužom z týchto skupín sa páčilo, že nad ženami majú moc a kontrolu, sú múdrejší, vyhrávajú hádky, vedia ich izolovať od sveta, rozhodovať o tom, čo si obliekajú, ovplyvňovať ich vnímanie reality a sebavedomie. Cítia sa dominantne. Ďalej opísali, že zo žien môžu mať svoje kuchárky, slúžky v domácnosti, nemusia im pomáhať a môžu si okolo nich robiť, čo len chcú. Môžu ich ignorovať, biť, presvedčiť ich, že sú neatraktívne, zbytočné; ak pracujú, majú možnosť im zobrať peniaze. Niektorým sa páčilo, že ženy sa ich boja, nepostavia sa im, nebudú sa brániť. Pri konfliktoch ich vedia presvedčiť, že všetko je ich vina a oni sú ten problém, v niektorých prípadoch voči nim vedeli poštvať aj ich vlastné deti. Títo muži súčasne priznali, že by sa nechovali násilnícky, ak by im hrozilo zatknutie, rozvod, odcudzenie od detí, alebo iné negatívne dôsledky ich činov (zdroj: voicemalemagazine.org; bwss.org). Inak povedané – robili si, čo len chceli, pretože mohli.
Podobné skúsenosti spomínali aj ženy na predmetnej sociálnej sieti. Vo videách, ktoré som mal možnosť vidieť, zdôrazňovali predovšetkým to, ako by sa v prítomnosti neznámeho muža cítili (t.j. ohrozene, plné strachu, obáv, úzkosti a pod.).
Strach a stres náš každodenný
Schválne sa skúste žien vo svojom okolí opýtať, ako často zažívajú pocity strachu. Napríklad, keď majú kráčať samé večer po ulici, alebo potrebujú vyparkovať auto z opusteného parkoviska. Prípadne ak sa chystajú stráviť čas s mužom, ktorého pred tým nikdy nestretli. Mnohé majú skúsenosti so sexuálnym obťažovaním, nevyžiadaným fyzickým kontaktom alebo nátlakom.
Ženy pociťujú strach výrazne častejšie ako muži, u niektorých je to dokonca pocit, ktorý je u nich prítomný na pozadí skoro neustále. Obávajú sa o svoje fyzické, psychické, ekonomické a emocionálne bezpečie. Svet je viac prispôsobený mužom, cítia sa v ňom viac komfortne. Muži nie sú tým pohlavím, ktoré je nútené bojovať za rovnaké pracovné podmienky, práva, mzdy a príležitosti.
Ak sa muž nedokáže dostatočne vcítiť a vžiť do toho, ako sa ženy cítia, tak ženské pocity a reakcie mu z jeho pohľadu budú pripadať príliš dramatické, infantilné, nepochopiteľné a celkovo nedôvodné. Bude ich zľahčovať alebo ignorovať. V dôsledku toho sa ženy v ich prítomnosti budú cítiť, že sú v tom čo prežívajú, osamotené a nepochopené. To na pocite bezpečia veru nepridá.
Zážitky mužov vo svete sú diametrálne odlišné ako zážitky žien. V stresujúcom pracovnom prostredí, ktoré je v súčasnosti orientované primárne na výkon, majú výrazne navrch, pretože okrem iných spoločenských tlakov nie sú ovplyvnení (menštruačnými) cyklami a stresom, ktorý je u žien zvyčajne vnímaný ako ďaleko väčší, pretože okrem práce sa môžu starať aj o domácnosť a výchovu detí. Obrovský stres v živote zažívajú aj slobodné mamičky alebo ženy, ktoré žijú samé. Musia toho niekedy zvládať viac ako superhrdinky vo filmoch.
Čo s tým môžeme urobiť?
Svet je v mnohých oblastiach civilizovanejší, ale jedna jednoduchá otázka na sociálnej sieti upriamila pozornosť na to, že pre ženy je stále rovnako nebezpečný. Najmä kvôli tým, ktorí nie sú schopní vnímať, aké sú ženy zraniteľné, a že sú nútené žiť vo svete, ktorý vytvárali muži tak, aby bol vhodný najmä pre nich samotných. Nezmení sa to zo dňa na deň, zlepšenie tohto stavu bude vyžadovať komplexné riešenia a veľa úsilia. Na niektorých miestach tomu z rozličných dôvodov nebudú veľmi otvorení. Nárast autoritárstva, náboženského extrémizmu, zvýšená polarizácia a možnosť nových vojnových konfliktov predznamenávajú, že nás možno čakajú veľmi stresujúce časy. Nielen pre ženy.
My muži ale môžeme konať tak, aby sme boli pre ženy v našich životoch oveľa bezpečnejší, predvídateľnejší a dôveryhodnejší. To je to, nad čím kontrolu máme, t.j. čo ovplyvniť vieme a môžeme, ak chceme.
Konkrétne to znamená, že sa budeme viac zaujímať o to, ako sa ženy cítia a prečo sa tak cítia. Mnoho chlapov ani netuší, čo majú robiť, keď im niekto povie, že aby vedeli ženy viac pochopiť, tak sa do nich musia vcítiť. To je ďaleko viac než to, že si v hlave predstavia, čo by robili na ich mieste. Nikto ich nenaučil, načo sú pocity a emócie vlastne dobré. Vnímajú ich len ako niečo abstraktné. Nevedia, ako s nimi pracovať. Nevedia ich vyjadriť, naučili sa ich len potláčať alebo obchádzať.
Nevedia byť zraniteľní, vytvárať citové spojenia, pretože oveľa väčšiu kontrolu majú vtedy, keď sú analytickí a pragmatickí. Je veľa takých, ktorí potlačili vlastnú zraniteľnosť, zhrubli a zdrsneli, len aby sa vonkajšiemu svetu viac prispôsobili. Na ženách sa im nepáčia také prejavy, ktoré sa rozhodli (vedome alebo nevedome) sami v sebe potlačiť. Preto ich tak iritujú.
Preto si ani nie sú schopní pripustiť, aký chaotický a nebezpečný je vonkajší svet pre ženy. A že ich obavy a pocity strachu sú úplne opodstatnené. Mnoho mužov je emočne nedostupných, voči ženám sú odmeraní, a ani o tom nevedia. Preto je dobré si uvedomiť, že bez citového bezpečia nie je možné dosiahnuť, aby im ženy dôverovali. V informačnej dobe ale stačí pár klikov, a môžu sa začať vzdelávať. Ja som si koncom minulého roka sľúbil, že o tom budem viac písať.
My muži by sme sa mali viac zamerať na to, ako môžeme docieliť, aby sa ženy v našej prítomnosti cítili bezpečnejšie, t.j. čo musíme robiť pri každej jednej z nich (áno, lebo sú rozdielne), aby sme im svojou prítomnosťou a činmi dopriali odlišné skúsenosti, než ako sú tie, ktoré ich tak poznačili.
Musíme sa ich pýtať, čo konkrétne my môžeme urobiť pre to, aby sa s nami cítili komfortnejšie a mohli sa viac uvoľniť. Keď to budú potrebovať, tak im pomôžeme, zastaneme sa ich, ochránime ich pred tými, ktorí pre ne môžu byť hrozbou. Zostaneme silní, rozhodní, schopní ich ochrániť, ale zároveň sa naučíme byť viac citliví a vnímaví. Aby sme nežili v oddelených svetoch, ale vedeli sa viac chápať a spájať.
Vlastnými rozhodnutiami a činmi môžeme dosiahnuť to, že svet bude pre ženy aspoň o trochu bezpečnejší. Minimálne aspoň tá časť sveta, ktorú sme schopní ovplyvniť každodennými interakciami - naše okolie.
Zakomplexovaných krikľúňov a iných zdutliakov, ktorí ženami opovrhujú, si ozaj všímať nemusíme. Zamerajme sa radšej viac na tých, ktorí sú pozitívnymi vzormi.
A čo s medveďmi? To neviem, ale pomohli upozorniť na jeden oveľa dôležitejší problém, ktorý sa týka nás všetkých. Tak vďaka, chlpáči.
PS: Nejedná sa o článok odborný, je to len môj blog (čo je myslím dosť očividné, keďže ste na stránke s blogmi), ktorý som napísal vo voľnom čase, pretože ma téma zaujala. Stačí, keď trochu pogooglite a zistíte, že tento virál vyvolal mimoriadne dôležitú diskusiu o aj tom, ako málo bezpečne sa ženy môžu cítiť v prítomnosti (niektorých) mužov. Zovšeobecnenia používam naschvál, náročky som v texte napísal aj viaceré myšlienky, ktoré môžu byť pre niektorých kontroverzné.
