Tak som sa nad tým zamyslel a zistil som, že neviem na tieto otázky jednoznačne odpovedať. Prichádzalo to tak postupne, každým rokom som stretával výmenných študentov, ktorí prichádzali na Slovensko a časom sa mi tento nápad začal viac a viac pozdávať. Bolo to niečo nové, nepoznané, určité posunutie vlastných hraníc (najdlhšie som bol mimo domova asi 10 dní, v jazykovom tábore v Semmeringu). Tak som sa o to začal zaujímať bližšie. Už dávnejšie som vedel, že ide o program klubu Rotary, ktorého je zhodou okolností môj otec členom.
Slovo dalo slovo a v septembri 2008 som sa spoločne s ním zúčastnil prvého, čisto informačného, nezáväzného strenutia potencionálnych záujemcov. Zišlo sa nás asi dvadsať. Trinásť záujemcov, traja výmenní študenti na Slovensku, dvaja bývalí slovenskí výmenní študenti a zástupcovia z Rotary klubu. Dostal som základné informácie ako tento program funguje, že je to vlastne na princípe duša za dušu (koľko ľudí odíde zo Slovenska, toľko príde na Slovensko z iných krajín). Bol som poučený aj o nástrahách výmenného pobytu a takisto upozornený, čoho sa treba vyvarovať počas pobytu. Funguje na to jednoduchá formulka – 4D (No drinking, drugs, driving, dating). Výmenní študenti porozprávali svoje skúsenosti a odporúčenia a zástupcovia z klubu oznámili dátum výberového konania. 13.12.2008
Vedel som, že do toho chcem ísť. Z trinástich pôvodných záujemcov sme sa tam stretli traja. Na väčšinu zrejme zapôsobil strašidelný hlas šéfa výmenného programu pri svojich prejavoch. Vtedy som si myslel, že robí na nás bu-bu-bu ale teraz viem, že nepreháňal a o to lepšie ma na kultúrny šok, ktorý ma tu čakal, pripravil. V decembri na výberovom konaní som odpovedal na rôzne otázky trom výberovým komisiám, moji rodičia jednej. Približne o týždeň na to som sa dozvedel, že som výberom prešiel ako nožík maslom (tak to zase nebolo, dobre ma povykrúcali) a bol som posunutý na dištriktný Rotary výber. Slovensko patrí pod dištrikt 2240 spoločne s Českou republikou. Ide o zoskupenie všetkých Rotary klubov na tomto území (podrobné členie nájdete na http://www.rotilink.org/roti/rotiwrld.htm).
Dištriktný výber sa konal v malebnom českom meste Kroměříž začiatkom februára. Dostavilo sa cca. 35 slovenských a 40 českých študentov (pre porovnanie - Nemecko má v celom svete asi 1000 študentov), ktorí prešli klubovým výberom. Čakal nás ďalší pohovor s komisiou, našťastie iba s jednou, mnoho prednášok, ktoré robili ešte väčšie bu-bu-bu (zase však oprávnene) spojené s kopou byrokracie (nečakane oprávnene) a ďalších formalít, napríklad odoberanie mier na reprezentačné Rotary sako (pripájam fotku). Počas toho víkendového stretnutia prebiehal aj výber krajín, v ktorých by sme chceli našu výmenu uskutočniť. Možností je naozaj dostatočne. Myslím, že každý si tam nájde svoje. Od klasických krajín ako USA a Kanada, cez Austráliu a Nový Zéland, Brazíliu, Mexiko až po skutočnú exotiku typu Thajsko a Taiwan. Uvažoval som dlho nad voľbou krajiny a nakoniec som si do prihlášky napísal Brazíliu, Mexiko a Japonsko v tomto poradí. Posudzoval som pri tom tieto faktory : 1. Chcel som sa naučiť nový cudzí jazyk, 2. Chcel som navštíviť krajinu, ktorá bude skutočne iná ako Slovensko, 3. Chcel som ísť do krajiny, do ktorej sa už tak ľahko nebudem môcť počas svojho života dostať.
Čakal som približne dva až tri mesiaca (nepamätám si presne) na odpoveď. Prišla mailom, ktorý obsahoval informáciu, že idem do Brazílie do dištriktu 4730 (http://www.rotilink.org/roti/rotiwrld.htm) a čoskoro ma kontaktuje miestny klub a moja prvá hosťovská rodina. Netrvalo dlho a už o pár dní som bookoval letenku, vybavoval víza, lekárske prehliadky a poistenia (za pomoc ďakujem hlavne svojim rodičiam), aby som mal všetko hotové pred posledným stretnutím študentov z celého Slovensko v máji, v Slovenskom raji. Toto bolo v podstatne uvoľnenejšej atmosfére, dostal som už ušité Rotary sako, Rotary odznačiky na rozdávanie a mnoho dobrých rád nad zlato od skúsených. Tak som tretieho augusta nastúpil do lietadla smer Viedeň-Paríž-Sao Paulo-Curitiba...
