„Dáš si dezert?“ – opýtala sa ma počas prvého mesiaca môjho pobytu hosťovská mama po obede.
„Áno, susedu by som si dal.“ – odpovedal som jej s vážnym výrazom v tvári.
(sobrimesa – dezert, vizinha – suseda )... neviem prečo sa mi to vtedy zdalo podobné..:)
„Aké je typické jedlo na Slovensku?“ – vyzvedala hosťovská sestra.
„Varíme veľa polievok.“ – hovorím.
„Aké napríklad?“
„Veľa, ja mám veľmi rád polievku z očí.“ – vysvetľoval som lámanou portugalčinou.
Sestra takmer dostala infarkt..
(ovo – vajce, olho – oko)
Moja mama mi rozprávala pár podobných historiek, ktoré zažili s brazílskou študentkou u nás na Slovensku.
Bruna (tak sa volá Brazílčanka) išla počas hokejového zápasu v Martine na toaletu a vydala sa smerom k dverám s nápisom PÁNI. V poslednej chvíli ju moja mama zdrapila zozadu za kabát a pýta sa jej : „Preboha, kam ideš?“
„Na záchod.“ – odpovedala prekvapená.
„Však to je pre mužov.“ – vysvetľovala jej mama.
„Je tam napísané PÁNI? Je. Som pani ? Som. Idem.“ – odpovedala Bruna.
Hľa, čo môže spôsobiť jeden obyčajný slovenský dĺžeň!
Mesiac po príchode na Slovensko bola Bruna v obchode a predavačka sa jej pýta: „Máte drobné slečna ?“ A Bruna jej na to odpovedala : „Počkaj, počkaj...“ Predavačka vyvalila na ňu oči a mama musela vysvetlovať, že je to výmenná študentka z Brazílie, že nevie ešte dobre po slovensky a zatiaľ vykaniu nerozumie. Nerozumie dodnes..akurát, že sa to akosi intuitívne naučila.
Zo začiatku si Bruna lepila po izbe papierky so slovíčkami, aby sa ich ľahšie naučila. Išli niekam s mojou rodinou autom a na lúke sa pásli kone, na čo Bruna hovorí: „Aha, aký krásny kôš!“.. potom moji rodičia pochopili, že si zafixovala ô na základe slova kôš..mala taký jeden v izbe a na ňom nalepený papierik..kôš, kôň..aké podobné...:)
Môj zákerný mladší brat jej to nie veľmi uľahčoval a s vážnou tvárou ju naučil, že rožok sa povie rožek, zemiak je zemák a nanuk je nanak. Bruna to potom povedala v škole, kde sa jej dosť smiali. Dnes to našťastie berie s humorom :).
Druhá výmenná študentka, ktorá momentálne býva v mojej rodine je z Austrálie. Volá sa Leah. Moji rodičia ju počas lyžovačky učili ako povedať po slovensky časti oblečenia. „Leah, toto sú nohavice, rukavice..lebo ruka, noha..vieš.. a eye sa povie oko ,takže glasses povieme....“.. A skôr ako moja mama stihla dopovedať, že sú to okuliare, Leah víťazoslávne a sebavedome zahlásila : „Okavice...“ Myslím že nie je čo dodať..:)
Učiť sa cudzie jazyky priamo na mieste činu môže byť niekedy veľmi zradné..ale v každom prípade veľmi zábavné..:)
