Dôvodov by som mal hneď niekoľko. Okrem toho, že by bolo slušné, keby to bol urobil, predsa len mohol, koniec koncov nič by to nebolo zmenilo, považoval by som to za osobné zadosťučinenie, pretože aj keď ja som už vďaka bohu túto dobu okupácie nezažil, stále sa v tejto zemi kde momentálne som nájdu nevzdelaní primitívi, ktorí si myslia, že je to a veselo využívajú to, že o nás rusi (schválne to píšem s malým) skoro 50 rokov do sveta vybľakovali, že sme ich kolónia.
Zo začiatku sa ma len diplomaticky pýtali otázky typu, či hovoríme rusky, či píšeme azbukou, aký kurz má rubeľ alebo či je pravda, že miesto vody pijeme vodku. Ja som sa prvé tri mesiace pokúšal trpezlivo vysvetliť, že ja niesom z Ruska a neviem, čo je nové v Moskve. Nepomohol som si, týmto ľuďom totižto nešlo o to vedieť ako to naozaj je, ale zabaviť sa na môj účet. Chápal som to celkom, keď som si spomenul na výmenného študenta z Mexika, ktorého sme mali minulý rok na škole v Bratislave a ja som od neho stále dookola pýtal tachos a tequillu.
Tak som potom zmenil taktiku, povedal som, že azbuku viem a za tri dni som sa ňou pomocou internetu naučil písať. Bohužiaľ ani tento prístup nič nezmenil, v druhom polroku som zmenil triedu, kde som sa stretol s mierne agresívnejším prístupom. Pravidelne som v poznámkovom bloku nachádzal nakreslený kosák a kladivo (boli naopak), párkrát si kvôli mne doniesli do školy prázdnu (!!!) fľašu vodky Finlandia (darmo som hovoril, že Finlandia nie je Russia) a potom mi za chrbtom parodovali kalinku.
Čo ma však najviac dorazilo bola profesorka geografie, ktorá to z nevedomosti podporuje (dúfam, že je to z nevedomosti) podporuje a to vyhláseniami, že naša a češká polícia ešte nosia na uniformách červenú hviezdu (popravde, nosili ju niekedy ?) nad čím som sa pousmial, že rozvoj v našich krajinách (SR a ČR) stále brzdí komunizmus. A keď som si spomenul na nášho premiéra úsmev mi na perách zamrzol.
