Podľa skutočnej udalosti...

...ale samozrejme, že iba obrazne, ja predsa Alenka nie som, ja som Tomáš a ani niesom v krajine zázrakov ale v krajine Brazília, napriek tomu, že je to niekedy veľmi podobné, často sa tu čudujem, polemizovať by sa o tom dalo ale bez výsledku, pretože hádať sa s niektorými miestnymi obyvateľmi je ako hádať sa so šialeným klobúčnikom alebo napríklad taká moja druhá hosťovská mama, to je úplná kráľovná, ktorej sa boja všetci vrátane kráľa (hosťovský otec) a ona si dodáva energiu rôznymi ampulkami, ktoré sú plné tekutín všemožných farieb a sú na nich nápisy ako odvaha, rovnováha, šťastie a kopou ďalších k vládnutiu nenahraditeľných aspektov, ktorých je plná kuchyňa a nikto sa ich ani nedotkne, aj keď ja by som rád odhalil nejakú tú receptúrku na takýto mocný elixír ale odvaha mi chýba, tu to nie je ako v mojej prvej hosťovskej rodine, kde obaja rodičia pripomínali húsenicu s vodnou fajkou, čiže dokázali presedieť celý deň pred bedňou, možno preto sa aj pred pár mesiacmi rozviedli, asi niekto pozeral viac ako bolo pekné, popravde ani si neviem predstaviť aké neúmerné množstvo to muselo byť, a bol hodený do diery za králikom a ešte stále padá, ale každopádne toto nie je moja vec, húsenice s vodnou fajkou mi však vyhovovali viac a mal som ich dokonca rád, nie ako tento kráľovský dvor na čele so 163 centimetrovou alchymistkou, ktorá to tu diriguje, ako keby sa nechumelilo a potom sa mi napríklad stane, že sa v noci zobudím a ona mi tam stojí v izbe, tak sa jej pýtam, že - to čo? a ona, že -idem ti zavrieť okno a pritom okno je zavreté, tak odvtedy si dvere radšej zamykám, lebo s takýmto despotickým vládcom to veru žiadna sranda nie je, minimálne aj keď bola, tak ma už dávno prešla, keď som sa dozvedel, že s depresiami chodí ku psychológovi a asi v rámci nejakej terapie mi potom premiestňuje veci izbe, že to nemám podľa Feng Shui, no ďakujem pekne za takúto kultúrnu vložku a ona si len stále mieša tie svoje likéry, veru premýšľam ja, že prehodím slovko – dve s mojím Rotary a vrátim sa naspäť k húseniciam s vodnou fajkou, teda už iba k jednej, lebo tá druhá ešte stále padá do diery s králikom a ešte dlho padať bude, až do oficiálneho rozvodu, toho sa ja už však pri „neuveriteľnej“ rýchlosti v tejto krajine zázrakov, pardon, Brazílii, nedožijem a to sa vlastne teším, lebo ja som mal rád obe húsenice s vodnou fajkou ako čumeli na tú bedňu, samozrejme každá na inú, a ja smutné udalosti rád nemám, ale môže sa stať, že ma čoskoro jedna stretne a, že miesto k húseniciam s vodnou fajkou, pôjdem do tretej hosťovskej rodiny a to si už naozaj ani netrúfnem povedať, čo by ma tam čakalo, žarty bokom...Ja sa chcem už hlavne zobudiť a vrátiť sa na Slovensko...kde si ma počkajú iné zázraky...